60. rokov Štátnej opery v Banskej Bystrici
V čase zrodu sa hudobné divadlo v Banskej Bystrici označovalo ako „ľudová spevohra“, štatút opery získalo až v roku 1972. Inštitúcia počas svojej existencie viackrát zmenila názov, od Spevohry Divadla Jozefa Gregora Tajovského cez Operu Divadla Jozefa Gre- gora Tajovského až po ten súčasný – Štátna opera, ktorý dostala v roku 1999. Na plagáte od počiatku koexistujú operné, operetné či baletné tituly, ale aj ďalšie formy hudobného divadla. Publikum priťahuje najmä ľahší žáner a operné bestsellery, kritika zase vysoko hodnotí objaviteľskú misiu divadla. Žiaden z našich operných domov nemá v tomto časovom období na konte toľko slovenských premiér ako banskobys- trická scéna: počas jej šesťdesiatročnej existencie ich bolo takmer pol stovky. Niektoré ostali v rovine repertoárovej rarity, iné zapísali Banskú Bystricu do národnej divadelnej histórie. Práve vďaka našej najmenšej a najmladšej scéne spoznalo Slovensko diela z raného tvorivého obdobia Giuseppe Verdiho, interpretačne vypäté opery Gaetana Donizettiho, Vincenza Belliniho a Gioachina Rossiniho či málo uvádzané tituly operné- ho verizmu. Právo na existenciu si musela banskobystrická opera tvrdo vybojovať. Hlavnú záslu- hu na tom, že sa jej to podarilo, mali a majú zanietení ľudia vo všetkých umeleckých i mimoumeleckých profesiách, ktorí s ňou neváhali spojiť svoje profesionálne životy, aj keď ich existenčné podmienky mali ďaleko od ideálu. Vďaka nim dnes už nikto nepochybuje o mieste Štátnej opery na divadelnej mape. Obhájila sa na všetkých frontoch: dramaturgickom, hudobnom, divadelnom, aj diváckom. Výstava predstavuje banskobystrickú scénu ako divadlo mnohých tvárí, úspešne balansujúce medzi diváckym dopytom a vysokými dramaturgickými ambíciami.
Autorka výstavy Michaela Mojžišová
Grafické riešenie Mária Čorejová
Divadelný ústav Bratislava © 2019