Nové:
Cesty hľadania a nachádzania - 50 rokov Divadla Jána Palárika v Trnave
Divadlo Jána Palárika v Trnave v spolupráci s Divadelným ústavom pripravilo výstavu venovanú 50 výročiu vzniku divadla. Autori výstavy sa v nej zamerali na zlomové momenty dejín Divadla Jána Palárika, ktoré svojou špecifickou históriou tvorilo nielen svoje divadelné dejiny ale aj časť histórie mesta za posledných 50 rokov. Okrem úspešných inscenácií či spoluprác chceli venovať pozornosť dielam, ktoré nie sú širšej verejnosti a pamätníkom až tak známe. Pre autorov bolo zaujímavé sledovať podoby inscenácií pre deti a mládež počas rôznych dejinných udalostí ako socializmus, zmena spoločenského systému či súčasné formy.
Autori výstavy Marek Godovič, Jakub Molnár
Odborná spolupráca Dária Fojtíková Fehérová, Dagmar Podmaková,
Grafické riešenie DJP
Výstava je sprístupnená v priestoroch Divadla Jána Palárika v Trnave od 4. 6. 2024.
Reinštalácie:
Ladislav Chudík
Pri príležitosti Dňa česko-slovenskej kultúry v Mělníku ako slávnostného záveru Mesiaca česko-slovenskej kultúrnej vzájomnosti pripravili Slovenský inštitút v Prahe v spolupráci s Divadelným ústavom a Slovenským národným divadlom reinštaláciu výstavy Ladislav Chudík. Pôvodnú výstavu pripravil v roku 2019 Divadelný ústav v spolupráci so Slovenským národným divadlom. Redizajn výstavy pri príležitosti 100. výročia narodenia herca realizovalo SND.
Ladislav Chudík (27. máj 1924 – 29. júl 2015) patril k mladším predstaviteľom prvej profesionálnej generácie hercov Slovenského národného divadla. Najmä mužské zastúpenie sa vyznačovalo silným hereckým potenciálom. Ladislav Chudík bol hercom, o ktorých sa hovorí, že nehrajú, ale sú. Jeho herectvo postupne vyzrievalo do neteatrálneho prejavu, zbaveného tradičných a zovšeobecňujúcich ornamentov, formovaného intelektom, ale precíteného a zvnútorneného. Základom jeho intonačnej krivky sa stala významová logika textu. Svojím prístupom sa tak stal priekopníkom moderného slovenského herectva „reálneho tónu“. Tvárnosť v ňom najviac rozvíjali režiséri obsadzovaním do vnútorne disharmonických postáv. Ladislav Chudík vybočil z tradičnej cesty a dal sa do hľadania – nehľadal postavu v sebe, ale seba nachádzal v postave. Bol civilný, konkrétny, autentický, a tým sa začal od všetkých odlišovať.
Autorka výstavy: Ľubica Krénová, grafické riešenie: Katarína Balážiková (SND)
Výstava bude sprístupnená v v Masarykovom kultúrnom dome v českom meste Mělník od 30. 10. 2024.
Divadelný ústav vydal o Ladislavovi Chudíkovi aj publikáciu, ktorú si môžete objednať na nasledujúcom odkaze: Ľ. Krénová: Ladislav Chudík.
Legenda zvaná Jozef Kroner
Pri príležitosti Dňa česko-slovenskej kultúry v Mělníku ako slávnostného záveru Mesiaca česko-slovenskej kultúrnej vzájomnosti pripravili Slovenský inštitút v Prahe v spolupráci s Divadelným ústavom a Slovenským národným divadlom reinštaláciu výstavy Legenda zvaná Jozef Kroner. Pôvodnú výstavu pripravil v roku 2019 Divadelný ústav v spolupráci so Slovenským národným divadlom a Slovenským filmovým ústavom. Redizajn výstavy pri tejto príležitosti realizovalo SND.
Jozef Kroner (20. 3. 1924 – 12. 3. 1998) patril k najvýraznejším talentom slovenského herectva. Rodák zo Staškova sa k profesionálnemu divadlu dostal vďaka pozitívnym ohlasom na svoju ochotnícku činnosť v Považskej Bystrici. Jeho herecké majstrovstvo si diváci dodnes pripomínajú vďaka reprízam desiatok filmov a televíznych i rozhlasových inscenácií.
Kronerovým hereckým odborom boli najmä drobní hrdinovia a bežní ľudia. Či už to boli roly komické, dramatické alebo tragikomické, vždy išlo o precízne štúdie ľudského typu, prejavom tak blízkym divákom v hľadisku, pred obrazovkou alebo rozhlasovým prijímačom. Len máloktorý herec v histórii slovenského divadla dokázal to, čo Jozef Kroner – divákov srdečne rozosmiať, ale aj úprimne rozplakať. V tom tkvelo majstrovstvo jeho hereckej i ľudskej osobnosti.
Autor výstavy: Karol Mišovic, grafické riešenie: Katarína Balážiková (SND)
Výstava bude sprístupnená v v Masarykovom kultúrnom dome v českom meste Mělník od 30. 10. 2024.
Robert Tappert: Divadlo
Divadelný ústav a Slovenské národné divadlo pripravili výstavu víťaza Bienále divadelnej fotografie 2022 Roberta Tapperta s názvom Divadlo.
Fotografie Roberta Tapperta kladú do kontrastu zaužívanú a do istej miery schematickú estetiku divadelnej fotografie s autorským výtvarným dokumentom. Je to charakteristické najmä pre jeho dlhoročný projekt Divadlo, v ktorom nevytvára vizuálny archív divadelných inscenácií, ale zaujíma ho špecifickosť divadelnej reality. Napätie fikcie a skutočnosti, ktoré je v nej prítomné, skúma najprv z perspektívy divadla a následne sa zameriava na posun ich vzťahu vo fotografii. Divadlo sa stáva pre Tapperta objektom umeleckého výskumu divadelnej a fotografickej iluzórnosti. Divadelná realita sa tak transformuje na osobitý umelecký materiál.
Robert Tappert (1983) študoval divadelnú réžiu na VŠMU v Bratislave a na DAMU v Prahe. Venuje sa dokumentárnej a portrétnej fotografii s konceptuálnym presahom. Je držiteľom viacerých prestížnych ocenení (PX3 Paris Photo Prize, The Andrei Stenin International Photo Contest, Slovak Press Photo, Czech Press Photo). Dvakrát zvíťazil na Bienále divadelnej fotografie. Ako fotograf spolupracuje s viacerými divadlami na Slovensku.
Kurátorka: Michaela Hučko Pašteková
Výstava je sprístupnená v Dome umenia Piešťany od 2. 10. 2024 do 3. 11. 2024.
Majstrovské lekcie
Divadelný ústav pripravil výstavu venovanú režisérovi Ľubomírovi Vajdičkovi k jeho životnému jubileu. Výstava prináša jeden z možných pohľadov na jeho tvorbu a najmä na jeho dlhoročné pedagogické pôsobenie na Katedre réžie a dramaturgie Vysokej školy múzických umení v Bratislave. Ľubomír Vajdička počas svojho pôsobenia uviedol na umeleckú dráhu desiatky režisérov a dramaturgov, z ktorých sa stali aj uznávaní dramatici, kultúrni manažéri, publicisti, pedagógovia či teatrológovia. Výstava uvádza ich spomienky na profesora a paralelne zoznamuje potenciálnych návštevníkov s myšlienkovým svetom režiséra Vajdičku a jeho kľúčovými inscenáciami, ktorými sa zapísal do Zlatej kolekcie slovenského divadla.
Autorky výstavy: Vladislava Fekete, Zdenka Pašuthová, grafické riešenie: Mária Čorejová.
Výstava je sprístupnená v priestoroch Národného domu v Martine od 21. 6. 2024.
Divadelný plagát
V Divadle Jozefa Gregora Tajovského vo Zvolene ste si mohli až do konca januára 2024 pozrieť panelovú výstavu venovanú divadelnému plagátu, ktorú sme zostavili v nadväznosti na premiéru zvolenskej inscenácie Hamlet. Výstava predstavuje výber z plagátovej tvorby rôznych výtvarníkov, umelcov, fotografov a grafických dizajnérov vytvorenej pre divadelnú hru Hamlet od Williama Shakespeara a iné divadelné hry, ktoré na Hamleta odkazujú. Svoje zastúpenie vo výbere divadelných plagátov má činohra, opera aj balet. Plagáty použité na výstave pochádzajú zo zbierok a archívov Divadelného ústavu, Slovenského komorného divadla Martin, Národného divadla Košice, Divadla Andreja Bagara v Nitre a Divadla Aréna.
Reinštalovanú výstavu si od 12. 2. 2024 môžete pozrieť na 1. poschodí Divadelného ústavu.
Výstavu pripravil Divadelný ústav, autorom textu je Miroslav Daubrava a plagátový výber zostavila Zuzana Poliščák Šnircová.
Múzy v chrámoch
alebo
Ján Palárik v premenách slovenskej profesionálnej réžie
Divadlo Jána Palárika v Trnave v spolupráci s Divadelným ústavom pripravilo výstavu Múzy v chrámoch alebo Ján Palárik v premenách slovenskej profesionálnej réžie pri príležitosti 200. výročia narodenia Jána Palárika. Názov je inšpirovaný výrokom z autorovej dobovej state Dôležitosť dramatickej národnej literatúry: „Najprv povstali Múzy, a len potom sa im chrámy stavali.“ Palárik sa postavenia chrámu pre svoje Múzy nedočkal, napriek tomu sa jeho komédie stali jedným zo základných pilierov repertoáru slovenských profesionálnych divadiel. Už v roku 1921 začínala Palárikovým Inkognitom svoju činnosť zájazdová spoločnosť Slovenského národného divadla, tzv. Marška, v rovnakom čase ju uvádzala aj hlavná scéna v Bratislave. Viac ako storočná profesionálna inscenačná tradícia dnes pokračuje v Divadle Jána Palárika. Výstava je koncipovaná ako dialóg klasika dramatickej tvorby 19. storočia s klasikmi slovenskej profesionálnej réžie. Prvým je Ján Borodáč, nasleduje Karol L. Zachar, Ivan Lichard, Magda H. Lokvencová, Ľubomír Vajdička, Ján Sládeček, Juraj Nvota, atď. Fotografie z jednotlivých inscenácií a výroky vybraných osobností réžie sa usilujú zachytiť interpretačný kľúč k Palárikovým dielam v premenách dejín. Od počiatočného národno-obrodeneckého pátosu cez radosť, krásu a sviatočnosť až k menej lichotivým, odfolklorizovaným, groteskno-kritickým podobám.
Výstava je sprístupnená v priestoroch prízemia Divadelného ústavu na Jakubovom námestí 12 od 12. 2. 2024.
Autorka výstavy: Zdenka Pašuthová, grafické riešenie: Pavol Borodovčák
Eva Kristinová... jednoducho kráľovná
Výstava vznikla v roku 2018 pri príležitosti životného 90-ročného jubilea. Výstava venovaná významnej umelkyni predstavuje prostredníctvom archívnych fotografií cestu Kristinovej umeleckej kariéry od jej absolútnych začiatkov cez výrazné piliere jej hereckej dráhy, teda jedinečné výkony, ktoré sa zlatými písmenami zapísali do dejín slovenského herectva, až po kreácie stvárnené mimo divadelného javiska – pred televíznou či filmovou kamerou, ale i tie z pódií počas jej početných recitačných večerov. V histórii slovenského herectva sme mali a stále máme dostatok kvalitných herečiek, ale len málo tragédok – interpretiek disponujúcimi titanizmom vnútorného i vonkajškového prejavu, majestátnosťou vzhľadu a s nimi spojenú špecifickú kultúru práce s drsným altovým zafarbením hlasu. Jednou z tých mála tragédok bola Eva Kristinová. Jej hereckým odborom boli najmä postavy hrdých a nebojácnych žien, či už z prostredia slovenskej dediny alebo honosného aristokratického paláca. Eva Kristinová bola totiž herečkou veľkých kráľovských osudov.
Výstava je sprístupnená v priestoroch Akadémie umení v Banskej Bystrici od 15. 2. 2024.
Autor výstavy: Karol Mišovic, grafické riešenie: Viera Burešová
Miloš Pietor – lord slovenského divadla
Nedožité 90. narodeniny Miloša Pietora si Divadelný ústav v spolupráci so Slovenský národným divadlom pripomenie výstavou, ktorá predstaví jeho najvýznamnejšie inscenácie.
Miloš Pietor pochádzal z významnej martinskej rodiny, ktorá patrila k oporám slovenského kultúrneho života. Do dejín slovenského divadla sa zapísal inscenáciami A. P. Čechova, W. Shakespeara, ale aj inscenáciami slovenskej klasiky. Svojím profesionálnym prístupom, vzdelaním a režijným rukopisom sa výrazným spôsobom podieľal na umeleckom profilovaní divadiel, v ktorých pôsobil a slovenského divadla vôbec. Najvýraznejšiu stopu zanechal v DSNP Martin (dnes Komorné divadlo Martin), na Novej scéne a v Slovenskom národnom divadle, kde od roku 1990 až do predčasnej smrti pôsobil aj ako riaditeľ.
Výstava je sprístupnená v priestoroch Národného domu v Martine od 21. 6. 2024.
Autorka výstavy: Martina Daubravová, grafické spracovanie: Katarína Balážiková
Legenda zvaná Jozef Kroner
Reinštalácia výstavy k 100. výročiu narodenia významného slovenského umelca.
Jozef Kroner patrí k najvýraznejším talentom slovenského herectva. Jeho umelecké majstrovstvo si diváci dodnes pripomínajú vďaka reprízam desiatok filmov, televíznych i rozhlasových inscenácií. Kronerovym hereckým odborom boli drobní hrdinovia a bežní ľudia, v pokoji si nažívajúci svoj životný kolobeh. Či už to boli roly komické, dramatické alebo tragikomické, vždy išlo o precízne štúdie ľudského typu, prejavom tak blízkym divákom v hľadisku, za obrazovkou alebo rozhlasovým prijímačom. Majstrovstvo jeho osobnosti tkvelo v tom, že divákov vedel srdečne rozosmiať, aj úprimne rozplakať.
Výstava je sprístupnená v priestoroch Národného domu v Martine od 21. 6. 2024.
Autor výstavy: Karol Mišovic, grafické riešenie: Mária Čorejová
Thespisova kára Ivana Petrovického
Divadelný ústav v roku 2014 pripravil pri príležitosti nedožitých osemdesiatych narodenín režiséra Ivana Petrovického putovnú výstavu s názvom Thespisova kára Ivana Petrovického. Výstava predstavila jeho život a tvorbu, jeho najvýznamnejšie réžie i jeho hereckú a riaditeľskú činnosť. Petrovický bol renesančný človek, ktorý našiel svoj životný cieľ – vzdorovať osudu a činiť dobro pre dobro veci samej. Ako významná osobnosť si zaslúžil svoje miesto v divadelnej obci.
Výstava je sprístupnená v priestoroch Národného domu v Martine od 21. 6. 2024, a to v rámci festivalu Dotyky a spojenia.
Autorky výstavy: Katarína Kunová a Zuzana Šnircová, grafické riešenie: Viera Burešová
Pretrvávajúce výstavy:
Pas de deux
Ikonické páry baletu 20. storočia v Slovenskom národnom divadle
Divadelný ústav v spolupráci so Slovenským národným divadlom pripravili výstavu, ktorá zachytáva výber z najznámejších sólistov Baleru SND od jeho vzniku až po koniec 20. storočia. Pas de deux je predovšetkým stretnutím dvoch ľudí, ktorí so sebou nesú množstvo intenzívnych emócií, vrátane lásky, smútku, strachu, radosti, túžby, dôvery ale aj nenávisti, boja a manipulácie. Je ako okno do fascinujúceho sveta ľudských vzťahov a energie dvoch ľudí, ktorí sa stretli v duete na javisku.
VýstavaPas de deux / Ikonické páry baletu 20. storočia v Slovenskom národnom divadle okrem iného prináša aj odkaz vynikajúcich fotografov SND, ktorí počas desaťročí zachytili svojim fotoobjektívom vzácnu esenciu príbehov z najznámejších baletov klasického a neoklasického repertoáru Baletu SND.
Výstava je sprístupnená v priestoroch Tanečnej fakulty Vysokej školy múzických umení od 11. 1. 2023.
Autorky výstavy: Eva Gajdošová a Monika Čertezni, grafické spracovanie: SND
Andrej Bagar
Výstava Andrej Bagar (1900 – 1966) včera, dnes a zajtra je stálou expozíciou zo zbierok Divadelného ústavu, ktorú pracovníci pripravili pre Základnú školu Andreja Bagara v Trenčianskych Tepliciach pri príležitosti 111. výročia jeho narodenia. Výstava zachytáva jeho súkromný život i jeho umeleckú kariéru. Neposldenom rade sa autorka výstavy zamerala aj na jeho politickú kariéru, vďaka ktorej sa zaslúžil o budovanie a rozvoj divadelnej kultúry a divadelného školstva na Slovensku.
Výstava je sprístupnená v priestoroch Súkromného konzervatória v Nitre od 19. 9. 2023.
Autorka výstavy: Katarína Kunová, grafický dizajn: Viera Burešová
Lucia Popp – vrúcny hlas svetovej opery
Lucia Popp (1939 – 1993) patrí k najslávnejším slovenským hlasom, ktoré zanechali výraznú stopu v dejinách svetového operného umenia. Sopranistka vzácneho hlasu nádhernej, žiarivo teplej farby, ktorého hlavnou charakteristikou bola unikátna vrúcnosť prejavu. Výstava Lucia Popp – vrúcny hlas svetovej opery reflektuje významné míľniky jej kariéry a vďaka prístupu k jej pozostalosti aj množstvo dokumentov z osobného života. Bola pripravená pri príležitosti 80. výročia narodenia speváčky s ambíciou osloviť široké spektrum návštevníkov všetkých vekových kategórií a pútavou formou predstaviť jednu z najvýznamnejších osobností slovenskej kultúry, svetovo rešpektovanú osobnosť operného umenia.
Výstava je sprístupnená v priestoroch Súkromného konzervatória v Prešove od 13. 11. 2023.
Kurátor výstavy: Jozef Červenka, grafické riešenie: Nora Nosterská
Viliam Záborský
Divadelný ústav pripravil v spolupráci so Slovenským národným divadlom výstavu venovanú nedožitému 100. výročiu narodenia osobnosti Viliama Záborského. Viliam Záborský sa výrazným spôsobom podieľal na profilovaní prvej slovenskej scény a ako vynikajúci recitátor patril medzi zakladateľov slovenského recitačného umenia. Účinkoval v inscenáciách mnohých významných slovenských režisérov Jána Jamnického, Janka Borodáča, Jozefa Budského, Karola L. Zachara či Tibora Rakovského. Jeho doménou boli postavy, ktoré sa vyjadrovali vo veršoch a kde sa mohlo prejaviť jeho majstrovstvo pri narábaní so slovom, ovládaním rytmu a melódie. Účinkoval v 125 divadelných inscenáciách, v 25 filmoch, vo vyše 50 televíznych inscenáciách, daboval postavy asi v 50 zahraničných filmoch a nahovoril komentáre k mnohým dokumentárnym filmom či programom, a patrí tak medzi nezabudnuteľné legendy zakladateľskej hereckej generácie.
Výstava je sprístupnená v priestoroch Súkromného konzervatória v Prešove od 13. 11. 2023.
Kurátorka výstavy: Martina Daubravová, grafické riešenie: Martin Farbák
Divadelný plagát
Divadelný plagát je výrazom individuálneho majstrovstva autora schopného prepojiť vo svojom diele informačnú hodnotu a ideový zámer inscenátorov s vlastným osobitým umeleckým stvárnením témy. Je súčasťou vývoja a progresívnych premien výtvarného umenia. Neustále sa pohybuje v priestore aktuálnych, kultúrnych a umeleckých tendencií. Najvýznamnejšie plagáty ostávajú vryté v ľudskej pamäti. Výstava je len výberom z pôvodnej výstavy, ktorú pripravil Divadelný ústav zo svojich zbierok v roku 2020 v rámci storočnice slovenského profesionálneho divadla.
Časť výstavy je sprístupnená v priestoroch Vysokej školy múzických umení v Bratislave na Divadelnej fakulte, na Zochovej ulici, na 3. poschodí.
Autor výstavy: Miroslav Daubrava
Romantik, komik i tragéd Jozef Adamovič
Výstava vznikla pri príležitosti hercových nedožitých 80. narodenín na podnet Súkromného konzervatória Jozefa Adamoviča v Košiciach.
Výstava pripomína jedinečného herca, ktorý svoje postavy vytváral neopakovateľnou malebnosťou gesta a vycibrenou a kultivovanou javiskovou rečou. Osobitú variabilitu a výrazovú plastickosť jeho herectva dokazuje rôznorodý rozsah úloh v divadle – od romantických hrdinov, cez komediálne postavy, až k tragickým velikánom v Shakespearových tragédiách.
Výstava je sprístupnená v priestoroch Štátneho konzervatória Jozefa Adamoviča v Košiciach.
Autor výstavy: Martin Timko, grafické riešenie: Ondrej Gavalda