Nové:
Bienále divadelnej fotografie 2024
Výstava Bienále divadelnej fotografie 2024 ponúka výber tých najlepších prác prihlásených do v poradí už šiesteho ročníka celoslovenskej súťaže. Výstava pozostáva zo 78 fotografií od 10 fotografov a fotografiek.
Súťaž Bienále divadelnej fotografie vyhlasuje a organizuje Divadelný ústav už od roku 2010. Jej cieľom je podpora tvorkýň a tvorcov v oblasti divadelnej fotografie a zároveň rozvoj samotnej divadelnej fotografie ako svojbytného umeleckého žánru. Výstava fotografií, ktorá bienále sprevádza, ponúka vizuálne svedectvo o divadelnej produkcii na Slovensku a taktiež poukazuje na nové prístupy v oblasti divadelnej fotografie.
Študentská sekcia Bienále divadelnej fotografie, ktorá vzniká v spolupráci s Katedrou fotografie a nových médií Vysokej školy výtvarných umení, vytvára predpoklad na významné formovanie tohto segmentu divadelnej dokumentácie pre budúcnosť.
Výstava je sprístupnená verejnosti vo foyeri Činohry Slovenského národného divadla v Bratislave od 30. 10. 2024 do 30. 11. 2024.
Vernisáž výstavy sa uskutočnila dňa 30. 10. 2024 vo foyeri Činohry Slovenského národného divadla. Súčasťou vernisáže bolo aj slávnostné odovzdávanie cien oceneným fotografom a fotografkám.
Nežná ’89... revolúcia, ktorá sa začala v divadle
Pri príležitosti 35. výročia Nežnej revolúcie pripravilo Slovenské národné divadlo v spolupráci s Divadelným ústavom redizajn výstavy Nežná ‘89... revolúcia, ktorá sa začala v divadle. Pôvodná výstava vznikla pri príležitosti 30. výročia demokratickej zmeny v našej spoločnosti, ktorej priamymi aktérmi sa stali divadelníci a divadelníčky. Herci, herečky, režiséri či dramaturgovia prijali výzvu štrajkujúcich študentov, zapojili sa do politického diania a stali sa jednou z významných skupín, ktoré ovplyvnili priebeh najväčšej politicko-spoločenskej udalosti v bývalom Československu v druhej polovici 20. storočia. Javisková skúsenosť im pomáhala na demonštráciách či v diskusiách zrozumiteľne tlmočiť heslá a idey vtedajšieho obdobia, všeobecná popularita dodávala ich slovám váhu. Herci a herečky v prvých dňoch nahrádzali mlčiace médiá a vedeli rázne, jasne a s emóciou formulovať požiadavky demonštrantov.
Výstava Nežná ‘89... revolúcia, ktorá sa začala v divadle reflektuje prelomové dni a týždne, ktoré viedli k ukončeniu komunistickej diktatúry a nastoleniu demokracie v Československu. Súčasťou výstavy sú dobové materiály a fotografie z archívov a divadiel. Výstava mapuje nielen atmosféru na námestiach, ale aj najvýznamnejšie inscenácie tej doby, ktoré v mnohom neraz predznamenávali priebeh novembrových revolučných dní.
Výstava je sprístupnená verejnosti vo výstavnej sieni Slovenského národného divadla v Bratislave od 17. 11. 2024 do 17. 12. 2024.
Autor výstavy: Marek Godovič
Grafické riešenie: Katarína Balážiková
Divadelný ústav Bratislava © 2019
Redizajn výstavy: Slovenské národné divadlo © 2024
Reinštalácie:
Ladislav Chudík
Pri príležitosti Dňa česko-slovenskej kultúry v Mělníku ako slávnostného záveru Mesiaca česko-slovenskej kultúrnej vzájomnosti pripravili Slovenský inštitút v Prahe v spolupráci s Divadelným ústavom a Slovenským národným divadlom reinštaláciu výstavy Ladislav Chudík. Pôvodnú výstavu pripravil v roku 2019 Divadelný ústav v spolupráci so Slovenským národným divadlom. Redizajn výstavy pri príležitosti 100. výročia narodenia herca realizovalo SND.
Ladislav Chudík (27. máj 1924 – 29. júl 2015) patril k mladším predstaviteľom prvej profesionálnej generácie hercov Slovenského národného divadla. Najmä mužské zastúpenie sa vyznačovalo silným hereckým potenciálom. Ladislav Chudík bol hercom, o ktorých sa hovorí, že nehrajú, ale sú. Jeho herectvo postupne vyzrievalo do neteatrálneho prejavu, zbaveného tradičných a zovšeobecňujúcich ornamentov, formovaného intelektom, ale precíteného a zvnútorneného. Základom jeho intonačnej krivky sa stala významová logika textu. Svojím prístupom sa tak stal priekopníkom moderného slovenského herectva „reálneho tónu“. Tvárnosť v ňom najviac rozvíjali režiséri obsadzovaním do vnútorne disharmonických postáv. Ladislav Chudík vybočil z tradičnej cesty a dal sa do hľadania – nehľadal postavu v sebe, ale seba nachádzal v postave. Bol civilný, konkrétny, autentický, a tým sa začal od všetkých odlišovať.
Autorka výstavy: Ľubica Krénová, grafické riešenie: Katarína Balážiková (SND)
Výstava je sprístupnená v v Masarykovom kultúrnom dome v českom meste Mělník od 30. 10. 2024.
Divadelný ústav vydal o Ladislavovi Chudíkovi aj publikáciu, ktorú si môžete objednať na nasledujúcom odkaze: Ľ. Krénová: Ladislav Chudík.
Legenda zvaná Jozef Kroner
Pri príležitosti Dňa česko-slovenskej kultúry v Mělníku ako slávnostného záveru Mesiaca česko-slovenskej kultúrnej vzájomnosti pripravili Slovenský inštitút v Prahe v spolupráci s Divadelným ústavom a Slovenským národným divadlom reinštaláciu výstavy Legenda zvaná Jozef Kroner. Pôvodnú výstavu pripravil v roku 2019 Divadelný ústav v spolupráci so Slovenským národným divadlom a Slovenským filmovým ústavom. Redizajn výstavy pri tejto príležitosti realizovalo SND.
Jozef Kroner (20. 3. 1924 – 12. 3. 1998) patril k najvýraznejším talentom slovenského herectva. Rodák zo Staškova sa k profesionálnemu divadlu dostal vďaka pozitívnym ohlasom na svoju ochotnícku činnosť v Považskej Bystrici. Jeho herecké majstrovstvo si diváci dodnes pripomínajú vďaka reprízam desiatok filmov a televíznych i rozhlasových inscenácií.
Kronerovým hereckým odborom boli najmä drobní hrdinovia a bežní ľudia. Či už to boli roly komické, dramatické alebo tragikomické, vždy išlo o precízne štúdie ľudského typu, prejavom tak blízkym divákom v hľadisku, pred obrazovkou alebo rozhlasovým prijímačom. Len máloktorý herec v histórii slovenského divadla dokázal to, čo Jozef Kroner – divákov srdečne rozosmiať, ale aj úprimne rozplakať. V tom tkvelo majstrovstvo jeho hereckej i ľudskej osobnosti.
Autor výstavy: Karol Mišovic
Grafické riešenie: Katarína Balážiková (SND)
Výstava je sprístupnená v v Masarykovom kultúrnom dome v českom meste Mělník od 30. 10. 2024.
20 rokov Štúdia 12
Štúdio 12 už od začiatku svojej existencie nesie pečať genia loci, miesta, v ktorom sa vždy tvorilo – v rámci rozhlasu, nahrávacieho štúdia, filmového ateliéru či hudobného klubu. Vzniklo v decembri v roku 2001 z iniciatívy Divadelného ústavu ako priestor, ktorý sa zameriava na novú drámu, skupiny na periférii, nezávislých tvorcov a zároveň umožňuje tvoriť mladým divadelníčkam a divadelníkom, ale aj etablovaným umelkyniam a umelcom, ktorí sa radi vracajú na miesto, kde zhmotňovali svoje prvé umelecké predstavy a sny. Počas dvadsaťročnej existencie prešlo priestorom niekoľko desiatok tvorcov, ktorí v ňom realizovali divákmi aj kritikou oceňované inscenácie. Pre mnohých to bolo miesto, kde v rámci vysokej školy alebo tesne po nej začínali samostatne tvoriť a kde si mohli prakticky overovať svoje poznatky zo školy, ale aj experimentovať a realizovať odvážnejšie nápady.
Výstava prináša archívne fotografie z najpamätnejších inscenácií uvedených v Štúdiu 12 a súčasne viacerých tvorcov, ktorí priestor poznačili, zmenili a teraz sa doň opäť vracajú.
Výstava je sprístupnená na prízemí Divadelného ústavu v Bratislave (chodba vedúca k Štúdiu 12) od 29. 10. 2024.
Autori výstavy: Anna Šoltýsová, Marek Godovič
Grafické riešenie: Michaela Bekešová, Zuzana Hudáková
Divadelný ústav Bratislava © 2021
Eva Kristinová... jednoducho kráľovná
Výstava venovaná významnej umelkyni Eve Kristinovej predstavuje prostredníctvom archívnych fotografií cestu jej umeleckej kariéry od absolútnych začiatkov cez výrazné piliere jej hereckej dráhy, teda jedinečné výkony, ktoré sa zlatými písmenami zapísali do dejín slovenského herectva, až po kreácie stvárnené mimo divadelného javiska – pred televíznou či filmovou kamerou, ale i tie z pódií počas jej početných recitačných večerov. V histórii slovenského herectva sme mali a stále máme dostatok kvalitných herečiek, ale len málo tragédok – interpretiek disponujúcimi titanizmom vnútorného i vonkajškového prejavu, majestátnosťou vzhľadu a s nimi spojenú špecifickú kultúru práce s drsným altovým zafarbením hlasu. Jednou z tých mála tragédok bola Eva Kristinová. Jej hereckým odborom boli najmä postavy hrdých a nebojácnych žien, či už z prostredia slovenskej dediny alebo honosného aristokratického paláca. Eva Kristinová bola totiž herečkou veľkých kráľovských osudov.
Výstava vznikla v roku 2018 pri príležitosti významného životného jubilea herečky.
Výstava je sprístupnená v priestoroch Kultúrneho domu v Zohore od 08. 11. 2024 do 18. 11. 2024. Výstava je sprievodným podujatím 8. ročníka festivalu ochotníckych divadiel TRAKTÉR a Noci divadiel.
Autor výstavy: Karol Mišovic
Grafické riešenie: Viera Burešová
Divadelný ústav Bratislava © 2018
Karol L. Zachar
Výstava Karol L. Zachar prostredníctvom dobových fotografií približuje tvorbu jedného najvýznamnejších slovenských divadelných režisérov. Zacharov umelecký názor a režijný štýl sa presvedčivo ukazoval už v prvých inscenáciách. Prinášal hlboké posolstvá o sviatočnosti, jedinečnosti a kráse ľudského života. Svojbytne zušľachťoval, zjemňoval konflikty a hľadal lepší svet. Jeho inscenácie mali svoju imaginatívnu silu a významovú sugestivitu, tie odovzdával predovšetkým prostredníctvom herca. Herecká kreativita, hravosť, odpútanosť, vitalita boli fundamentom Zacharových divadelných sviatkov. Inšpirácie čerpal vo folklóre – vo zvykoch či ľudovej piesni, v zanietenej etnografickej vášni, ale aj v slovenskej prírode. Režisér bol významným znalcom slovenskej hmotnej i duchovnej kultúry. Do svojich inscenácií si navrhoval kostýmy, niekedy aj scénu a vyrábal i rekvizity.
Počas celého života Zachar zachovával vernosť svojmu umeleckému presvedčeniu a viaceré jeho inscenácie dosiahli ohlas aj v zahraničí. Fenomenálnou sa stala inscenácia Na skle maľované, ktorá dosiahla v slovenských divadelných kontextoch nebývalý počet repríz, inscenáciu hrali vyše šesťstokrát.
Karol L. Zachar bol nielen herec, režisér, kresliar, karikaturista, kostýmový a scénický výtvarník, ale aj fenomenálny pedagóg, ktorý vychoval nejednu hereckú generáciu. Jedinečnosť tohto umelca charakterizoval Emil Lehuta: „Zachar nie je jeden umelec, on je celá inštitúcia.“
Výstava je sprístupnená v priestoroch Kultúrneho domu v Zohore od 08. 11. 2024 do 18. 11. 2024. Výstava je sprievodným podujatím 8. ročníka festivalu ochotníckych divadiel TRAKTÉR a Noci divadiel.
Autor výstavy: Martin Timko
Grafické riešenie: Viera Burešová
Divadelný ústav Bratislava © 2014
Nežná ’89... revolúcia, ktorá sa začala v divadle
Výstava Nežná ‘89... revolúcia, ktorá sa začala v divadle vznikla pri príležitosti 30. výročia demokratickej zmeny v našej spoločnosti, ktorej priamymi aktérmi sa stali divadelníci a divadelníčky. Herci, herečky, režiséri či dramaturgovia prijali výzvu štrajkujúcich študentov, zapojili sa do politického diania a stali sa jednou z významných skupín, ktoré ovplyvnili priebeh najväčšej politicko-spoločenskej udalosti v bývalom Československu v druhej polovici 20. storočia. Javisková skúsenosť im pomáhala na demonštráciách či v diskusiách zrozumiteľne tlmočiť heslá a idey vtedajšieho obdobia, všeobecná popularita dodávala ich slovám váhu. Herci a herečky v prvých dňoch nahrádzali mlčiace médiá a vedeli rázne, jasne a s emóciou formulovať požiadavky demonštrantov.
Výstava Nežná ‘89... revolúcia, ktorá sa začala v divadle reflektuje prelomové dni a týždne, ktoré viedli k ukončeniu komunistickej diktatúry a nastoleniu demokracie v Československu. Súčasťou výstavy sú dobové materiály a fotografie z archívov a divadiel. Výstava mapuje nielen atmosféru na námestiach, ale aj najvýznamnejšie inscenácie tej doby, ktoré v mnohom neraz predznamenávali priebeh novembrových revolučných dní.
Výstava je sprístupnená verejnosti v priestoroch Múzea Prvého slovenského gymnázia v Revúcej od 14. 11. 2024 do 06. 12. 2024.
Autor výstavy: Marek Godovič
Grafické riešenie: Ondrej Gavalda
Divadelný ústav Bratislava © 2019
Klasika v grafickom románe – Romeo a Júlia a Kráľ Ubu
Dramatický text a grafický román ako jeho výtvarné stvárnenie sa na rozdiel od divadla neodohráva len „tu a teraz“, ale čitateľ po ňom môže siahnuť kedykoľvek a kdekoľvek. To je východisko medzinárodného projektu Klasika v grafickom románe, ktorého cieľom bolo podnietiť vzťah študentov stredných škôl k divadlu pomocou grafických románov a priblížiť im klasické dramatické texty pútavou a zrozumiteľnou formou. Partneri projektu, Slovinský divadelný inštitút z Ľubľany (Slovinsko), Divadelný inštitút Zbigniewa Raszewského z Varšavy (Poľsko) a Divadelný ústav z Bratislavy (Slovensko), spracovali do podoby grafického románu/komiksu tri kľúčové svetové drámy z rôznych období: osudovú tragédiu Antigona antického dramatika Sofokla, hru Williama Shakespeara Romeo a Júlia a bizarný príbeh moci Kráľ Ubu francúzskeho básnika Alfreda Jarryho. Vznikla tak jedinečná knižná komiksová séria pre stredoškolskú generáciu Klasika v grafickom románe.
Počas projektu Divadelný ústav spolupracoval aj so Školou umeleckého priemyslu Josefa Vydru v Bratislave. Študentky a študenti v rámci školského zadania pracovali na vlastných verziách komiksov – v roku 2020 podľa hry Romeo a Júlia, v roku 2022 podľa hry Antigona a v roku 2023 podľa hry Kráľ Ubu. Výsledkom sú tri výstavy študentských prác, ktoré reflektujú predstavy najmladšej generácie výtvarníčok a výtvarníkov o komiksovej podobe divadelnej hry.
Výstava Klasika v grafickom románe – Romeo a Júlia je sprístupnená v priestoroch prízemia Divadelného ústavu na Jakubovom námestí 12 od 19. 9. 2024.
Výstava prezentuje práce Lívie Galekovej, Kataríny Misteckej, Filipa Morica, Tamary Mosnej, Pham Thi My Duyen a Ivany Zvarovej. Pedagogické vedenie: Mária Čorejová a Andrea Andreutti Pokorná.
Výstava Klasika v grafickom románe – Kráľ Ubu je sprístupnená na 1. poschodí Divadelného ústavu na Jakubovom námestí 12 od 19. 9. 2024.
Výstava predstavuje práce Jána Campagnoliho, Hany Cibuľovej, Emy Ftorkovej, Natálie Holbovej, Matthiasa Horníka, Henriety Kerakovej, Diany Pohlmüllerovej a Loty Šimončič.
Pedagogické vedenie: Andrea Andreutti Pokorná a Dávid Marcin
Medzinárodný projekt Klasika v grafickom románe bol spolufinancovaný z programu Európskej únie Kreatívna Európa – Podpora projektov európskej spolupráce 2019.
Pretrvávajúce výstavy:
Cesty hľadania a nachádzania - 50 rokov Divadla Jána Palárika v Trnave
Divadlo Jána Palárika v Trnave v spolupráci s Divadelným ústavom pripravilo výstavu venovanú 50 výročiu vzniku divadla. Autori výstavy sa v nej zamerali na zlomové momenty dejín Divadla Jána Palárika, ktoré svojou špecifickou históriou tvorilo nielen svoje divadelné dejiny ale aj časť histórie mesta za posledných 50 rokov. Okrem úspešných inscenácií či spoluprác chceli venovať pozornosť dielam, ktoré nie sú širšej verejnosti a pamätníkom až tak známe. Pre autorov bolo zaujímavé sledovať podoby inscenácií pre deti a mládež počas rôznych dejinných udalostí ako socializmus, zmena spoločenského systému či súčasné formy.
Autori výstavy Marek Godovič, Jakub Molnár
Odborná spolupráca Dária Fojtíková Fehérová, Dagmar Podmaková,
Grafické riešenie DJP
Výstava je sprístupnená v priestoroch Divadla Jána Palárika v Trnave od 4. 6. 2024.
Andrej Bagar
Výstava Andrej Bagar (1900 – 1966) včera, dnes a zajtra je stálou expozíciou zo zbierok Divadelného ústavu, ktorú pracovníci pripravili pre Základnú školu Andreja Bagara v Trenčianskych Tepliciach pri príležitosti 111. výročia jeho narodenia. Výstava zachytáva jeho súkromný život i jeho umeleckú kariéru. Neposldenom rade sa autorka výstavy zamerala aj na jeho politickú kariéru, vďaka ktorej sa zaslúžil o budovanie a rozvoj divadelnej kultúry a divadelného školstva na Slovensku.
Výstava je sprístupnená v priestoroch Súkromného konzervatória v Nitre od 19. 9. 2023.
Autorka výstavy: Katarína Kunová, grafický dizajn: Viera Burešová
Lucia Popp – vrúcny hlas svetovej opery
Lucia Popp (1939 – 1993) patrí k najslávnejším slovenským hlasom, ktoré zanechali výraznú stopu v dejinách svetového operného umenia. Sopranistka vzácneho hlasu nádhernej, žiarivo teplej farby, ktorého hlavnou charakteristikou bola unikátna vrúcnosť prejavu. Výstava Lucia Popp – vrúcny hlas svetovej opery reflektuje významné míľniky jej kariéry a vďaka prístupu k jej pozostalosti aj množstvo dokumentov z osobného života. Bola pripravená pri príležitosti 80. výročia narodenia speváčky s ambíciou osloviť široké spektrum návštevníkov všetkých vekových kategórií a pútavou formou predstaviť jednu z najvýznamnejších osobností slovenskej kultúry, svetovo rešpektovanú osobnosť operného umenia.
Výstava je sprístupnená v priestoroch Súkromného konzervatória v Prešove od 13. 11. 2023.
Kurátor výstavy: Jozef Červenka, grafické riešenie: Nora Nosterská
Viliam Záborský
Divadelný ústav pripravil v spolupráci so Slovenským národným divadlom výstavu venovanú nedožitému 100. výročiu narodenia osobnosti Viliama Záborského. Viliam Záborský sa výrazným spôsobom podieľal na profilovaní prvej slovenskej scény a ako vynikajúci recitátor patril medzi zakladateľov slovenského recitačného umenia. Účinkoval v inscenáciách mnohých významných slovenských režisérov Jána Jamnického, Janka Borodáča, Jozefa Budského, Karola L. Zachara či Tibora Rakovského. Jeho doménou boli postavy, ktoré sa vyjadrovali vo veršoch a kde sa mohlo prejaviť jeho majstrovstvo pri narábaní so slovom, ovládaním rytmu a melódie. Účinkoval v 125 divadelných inscenáciách, v 25 filmoch, vo vyše 50 televíznych inscenáciách, daboval postavy asi v 50 zahraničných filmoch a nahovoril komentáre k mnohým dokumentárnym filmom či programom, a patrí tak medzi nezabudnuteľné legendy zakladateľskej hereckej generácie.
Výstava je sprístupnená v priestoroch Súkromného konzervatória v Prešove od 13. 11. 2023.
Kurátorka výstavy: Martina Daubravová, grafické riešenie: Martin Farbák
Divadelný plagát
Divadelný plagát je výrazom individuálneho majstrovstva autora schopného prepojiť vo svojom diele informačnú hodnotu a ideový zámer inscenátorov s vlastným osobitým umeleckým stvárnením témy. Je súčasťou vývoja a progresívnych premien výtvarného umenia. Neustále sa pohybuje v priestore aktuálnych, kultúrnych a umeleckých tendencií. Najvýznamnejšie plagáty ostávajú vryté v ľudskej pamäti. Výstava je len výberom z pôvodnej výstavy, ktorú pripravil Divadelný ústav zo svojich zbierok v roku 2020 v rámci storočnice slovenského profesionálneho divadla.
Časť výstavy je sprístupnená v priestoroch Vysokej školy múzických umení v Bratislave na Divadelnej fakulte, na Zochovej ulici, na 3. poschodí.
Autor výstavy: Miroslav Daubrava
Romantik, komik i tragéd Jozef Adamovič
Výstava vznikla pri príležitosti hercových nedožitých 80. narodenín na podnet Súkromného konzervatória Jozefa Adamoviča v Košiciach.
Výstava pripomína jedinečného herca, ktorý svoje postavy vytváral neopakovateľnou malebnosťou gesta a vycibrenou a kultivovanou javiskovou rečou. Osobitú variabilitu a výrazovú plastickosť jeho herectva dokazuje rôznorodý rozsah úloh v divadle – od romantických hrdinov, cez komediálne postavy, až k tragickým velikánom v Shakespearových tragédiách.
Výstava je sprístupnená v priestoroch Štátneho konzervatória Jozefa Adamoviča v Košiciach.
Autor výstavy: Martin Timko, grafické riešenie: Ondrej Gavalda
