24. november 1933 – 18. január 2017
Spočiatku vôbec neuvažovala, že sa stane herečkou. Jej prednes si raz vypočuli herci František Dibarbora a Július Pántik a okamžite jej odporučili, aby sa prihlásila na štúdium herectva. V rokoch 1951 – 1953 študovala v Odbornom divadelnom kurze pri Štátnom konzervatóriu v Bratislave. Mladú umelkyňu hneď po štúdiách angažovali do Armádneho divadla v Martine (dnešné Slovenské komorné divadlo), kde získavala prvé skúsenosti na profesionálnom javisku. Jej martinské pôsobenie možno nazvať „prestupnou stanicou“, lebo už v nasledujúcej sezóne 1954/1955 prijala ponuku angažmánu do Slovenského národného divadla.
Vďaka krehkému výzoru ju v prvých rokoch neobchádzajú typické postavy naiviek a herecky nevďačných dievčenských postavičiek. Režiséri si však rýchlo všimnú jej talent a už v roku 1957 vynikne v titulnej ženskej postave v Shakespearovej tragédii Romeo a Júlia. Zdena Gruberová naplno využije svoje veľké herecké domény – lyrickosť prejavu a pestrú citovú variabilitu. Dve stránky herectva, ktoré boli pre jej kreácie typické a prioritné. Ale neostáva len v tejto tónine, jej herecké schopnosti sa postupne odkrývajú a z herečky stereotypne obsadzovanej do úloh nevinných a naivných dievčatiek sa prepracúva k zložitejším charakterom. Míľnikom je postava Maggie v hre Arthura Millera Po páde (1964). Týmto výkonom sa Gruberová definitívne dostáva k plnohodnotným postávam, v ktorých potvrdí svoje herecké kvality. Hrdinky americkej dramatickej literatúry ostávajú herečke verné aj v ďalšej kariére. Režisér Pavol Haspra jej dáva veľké príležitosti práve v hrách Tennesseeho Williamsa, Arthura Millera, Lillian Hellmanovej či Edwarda Albeeho. Okrem dramatických polôh jej nie je cudzie ani komediálne zveličenie. V šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch stvárňuje obyčajné ženy aj femme fatale, no v osemdesiatych rokoch už vytvára postavy matiek. Bola krutou matkou Lízalkou v hre bratov Mrštíkovcov Mariša, utrápenou Zuzou Holúbkovou v kompozícii štyroch jednoaktoviek Jozefa Gregora Tajovského pod názvom Hriech či kukučou matkou Kukuškinovou s jadrným komediálnym nádychom v Ostrovského Výnosnom mieste.
Herecký potenciál Zdeny Gruberovej našiel oporu v spolupráci s najprogresívnejšími režisérskymi osobnosťami slovenskej divadelnej réžie dvadsiateho storočia – Jozefom Budským, Tiborom Rakovským, Karolom L. Zacharom, Ivanom Lichardom, Pavlom Hasprom, Petrom Mikulíkom a neskôr Milošom Pietorom či Ľubomírom Vajdičkom. Každý svojou diferentnou režijnou poetikou pomáhal Gruberovej obohacovať hereckú škálu o nové výrazové prostriedky. Vďaka tomu vie herečka mnohotvárne stelesniť emocionálne vypäté postavy v Budského réžiách plných tónov či v Rakovského racionálnych a filozofických inscenáciách. Nie sú jej však cudzie ani expresívne polohy v inscenáciách Pavla Haspru a komediálne hravé a harmonicky sviatočné inscenácie Karola L. Zachara.
Herecké umenie Zdeny Gruberovej nám pripomínajú aj reprízy filmov Kapitán Dabač, Balada o siedmich obesených, Smrť prichádza v daždi či Červené víno, televízne inscenácie Hernani, Dom Bernardy Alby, Veselé panie z Windsoru, Marcové ídy alebo Najdúch a rozhlasové nahrávky Jana Eyrová, Princezná Turandot, Zdravý nemocný či Tri sestry.
Ak by sme chceli spočítať všetky postavy, ktoré Zdena Gruberová vytvorila v divadle, pred kamerou či mikrofónom, objavilo by sa pred nami úctyhodné trojciferné číslo. A hoci jej umenie už v súčasnosti nemôžeme sledovať z divadelných javísk, ale iba z televíznych a rozhlasových repríz, Zdena Gruberová ostáva ťažiskovou osobnosťou dejín slovenského profesionálneho divadla. Jej herectvo je umeleckým dielom, ktoré si hodno každodenne pripomínať.
Karol Mišovic
Kurátor Karol Mišovic
Grafické riešenie Viera Burešová
Divadelný ústav Bratislava © 2013
