(11. február 1928, Těšín – 24. február 2006, Bratislava)
Výstava pri príležitosti 90. výročia narodenia
Volali ju Licka...
Alica Pastorová-Flachová vyrastala v typickej stredoeurópskej židovskej rodine, v ktorej sa kládol dôraz na vzdelanie a umenie a hovorilo sa niekoľkými jazykmi. Tanec začala študovať v baletnej škole v Ostrave a neskôr v Brne, v prestížnej škole Iva Váňu Psotu.
Jej sľubné baletné štúdium prerušila 2. svetová vojna. Koncom roku 1941 sa dostala do prvého transportu z Brna do Terezína. Napriek neľudským podmienkam tancovala v predstaveniach terezínskeho „divadla“ Broučci Jana Karafiáta a vo Villonových Baladách. Pod číslom 283 ju 19. októbra 1944 transportom odviezli do Osvienčimu. Bola pridelená na ťažkú prácu s drevom v lese. Aj za týchto podmienok dokázala na sviatok sv. Mikuláša tancom sprevádzať piesne väzenkýň. Absolvovala pochod smrti do koncentračného tábora v Bergen-Belsene. Po oslobodení tábora anglickými vojakmi 15. apríla 1945 bola liečená z mnohých chorôb spôsobených útrapami, ktoré prežila.
Po skončení vojny sa s podlomeným zdravím vrátila do baletnej školy Iva Váňu Psotu v Brne. Následne sa stala sólistkou baletu v Olomouci a po krátkom čase absolvovala konkurz do baletného súboru Slovenského národného divadla v Bratislave.
Tu v nasledujúcich dvadsiatich rokoch stvárnila mnohé sólové postavy napríklad v baletoch Popoluška, Romeo a Júlia, Trojrohý klobúk, Gajané, Červený mak, Spiaca krásavica, Luskáčik, Ples kadetov, Plamene Paríža.
Svojim intelektom, kultúrnym rozhľadom a jazykovými schopnosťami rozvíjala svoju inklináciu k tanečnej vede už počas interpretačnej kariéry. V rokoch 1967 až 1971 študovala na hudobnej a tanečnej fakulte Vysokej školy múzických umení v Bratislave, počas štúdia absolvovala deväťmesačnú stáž na tanečnom oddelení Univerzity v Pittsburgu v USA.
Alica Pastorová bola po ukončení aktívnej tanečnej kariéry význačnou a v zahraničí rešpektovanou dramaturgičkou baletu SND. V tomto období budovala kontakty so zahraničnými tanečnými osobnosťami v snahe zaradiť Balet SND do európskeho kontextu. Jednou z týchto osobností bola aj významná rakúska teatrologička a tanečná kritička Gunhild Oberzaucher-Schüller, ktorá Alici Pastorovej venovala štúdiu z roku 2015 s názvom Medzi plnením úloh a umeleckou svojbytnosťou. Javiskový tanec vo Viedni, Bratislave a Brne. Vďaka osobným zahraničným kontaktom sa jej podarilo zrealizovať hosťovania popredných baletných súborov z Veľkej Británie a Spojených štátov amerických. V časoch železnej opony to bol výnimočný a významný kultúrny počin. Dramaturgický plán a repertoár baletného súboru bol za jej pôsobenia, aj s ohľadom na vtedajšiu politickú situáciu, progresívny a mnohé tituly z tohto obdobia sa stali medzníkmi histórie baletného súboru SND.
Alica Pastorová pedagogicky pôsobila na Hudobnej a tanečnej škole, dnešnom Tanečnom konzervatóriu Evy Jaczovej. Vysokou odbornosťou a vášnivým záujmom v oblasti dejín a teórie tanca výrazne ovplyvnila viaceré generácie tanečných umelcov a pedagógov.
Na Vysokej škole múzických umení založila a neskôr viedla Metodický kabinet, čím prispela ku kodifikácii odbornej reflexie tanečného umenia.
V 90. rokoch stála Alica Pastorová pri zakladaní prvého odborného tanečného periodika na Slovensku – Tanec. Ako členka redakčnej rady písala o balete a taktiež o inscenáciách súborov moderného a súčasného tanca, bola otvorená voči rôznym tanečným technikám a štýlom, vďaka cestovaniu a kontaktom jej nechýbal prehľad a nadhľad kozmopolitky.
Osud Alici Pastorovej-Flachovej vo vojnových rokoch opísala Agata Schindler v knihe Maličká slzička a režisér a scenárista Zdeněk Jirásky mu venoval priestor v slovensko-českom filme V tichu. PhDr. Tomáš Hrbek jej venoval svoju prednášku Alice Pastorová-Flachová: tanec jí zachránil život a Mgr. Art. Eva Gajdošová spracovala jej osobnosť v príspevku Tanečného kongresu TANEC.SK 2015 Osobnosti v tanečnom umení a ich prínos.
Autorky výstavy Monika Čertezni, Eva Gajdošová
Grafické riešenie Ondrej Gavalda
Divadelný ústav Bratislava 2018
