31. júl 1858 – 10. december 1934
Ferko Urbánek, pôvodom Čech, vyrástol v púchovskej doline a zžil sa so slovenským prostredím natoľko, že sa stalo predobrazom jeho dramatických „obrazov zo života“. Predovšetkým zo života dedinského. Dôverná znalosť prostredia, jazyka, zvykov (i zlozvykov), presne odsledované typy a situácie z bežného života, ktoré dokázal zachytiť s hravosťou a dynamikou potrebnou pre javisko spolu s výrazným mravoučným posolstvom, z neho urobili vládcu ochotníckych javísk. Vďaka Urbánkovým hrám sa ľud naučil divadlo hrávať i do divadla chodiť.
To, čo Urbánkove hry priťahovalo na javiská ochotníkov, vzďalovalo ho od javísk profesionálov. Jeho potreba všetko zlé v živote uhládzať a upravovať, túžba po šťastných koncoch prekonávajúcich neprávosti a necnosti v duchu kresťanského idealizmu dala jeho hrám pečať rozprávkového príbehu. Aj napriek tomu po ňom ostala na profesionálnom javisku nejedna stopa.
V prvých rokoch slovenského profesionálneho divadla to bola stopa lásky a úcty k dramatikovi. Neskôr snaha podporiť realistické základy jeho hier. Ďalšou cestou bola cesta folklórneho divadla oživujúca tradície a nostalgiu starých čias. Čím viac sa blížime k súčasnosti, tým viac sa hry Ferka Urbánka dostávajú do dialógu s inscenátormi a popri psychologických východiskách sa k slovu dostáva aj výklad v podobe komediálneho zveličovania, grotesky ba až frašky.
Či už tak, alebo tak, Ferko Urbánek patrí dodnes k najplodnejším a medzi ochotníkmi aj najhrávanejším slovenským dramatikom. Jeho hry sa v pravidelných intervaloch objavujú aj na javiskách profesionálnych divadiel a ich televízne a rozhlasové úpravy dotvárajú nezameniteľný kolorit sviatočného vysielania vo vianočnom a veľkonočnom období.
Zuzana Nemcová Gulíková
Kurátorka Zuzana Nemcová Gulíková
Grafické riešenie Viera Burešová
Odborná spolupráca Viera Helbichová
Divadelný ústav Bratislava © 2014
