Najkrajšia kniha Slovenska za rok 2016 v kategórii Knihy o výtvarnom umení a obrazové publikácie

Monografia Milan Čorba je snahou o vytvorenie portrétu mimoriadnej osobnosti slovenskej scénografie. Obsahuje množstvo kostýmových návrhov Milana Čorbu, fotografií z divadelných inscenácií, televíznej a filmovej tvorby, sprevádzané jeho myšlienkami, ktoré odzneli v rozhovoroch, článkoch, knihách alebo, a to je pre nás to najvzácnejšie, uchované na návrhoch vo forme vlastnoručných poznámok k pripravovanej práci. Tvorbu Milana Čorbu a spoluprácu s ním predstavuje plejáda významných divadelných a filmových umelcov, teoretičiek a teoretikov: Nadežda Lindovská, Eugénia Sikorová, Jozef Ciller, Martin Huba, Ľubomír Vajdička, Vladimír Mlčoušek, Martin Šulík, Petr Weigl a Boris Kudlička. Zostavil Ján Kocman.

Milan Čorba, jeden z našich najvýznamnejších kostýmových i scénických výtvarníkov bol spolutvorcom viac ako sto filmov, vyše dvesto divadelných a viac ako štyristo televíznych inscenácií. Medzi jeho výrazné divadelné diela patria: Čakanie na Godota (1968), Ženba (1969, 1997), Clavijo (1976), La Traviata (1979), Mariša (1983), Princ Fridrich Homburský (1983), Výnosné miesto (1984), Garderobiér (1985), Páni Glembayovci (1986), Richard III. (1987), Tartuffe (1988), Jakub a jeho pán (1993), Višňový sad (1984, 1995, 1996)... či kostýmy vo filmových a televíznych produkciách Balada o siedmich obesených (1968), Ružové sny (1976), Mário a kúzelník (1976), Noční jazdci (1981), Tisícročná včela (1983), Orbis Pictus (1997), Kuře melancholik (1999), Obsluhoval jsem anglického krále (2006) a mnohé ďalšie.

Za svoju tvorbu získal viacero divadelných, filmových a televíznych ocenení. Milan Čorba priniesol do slovenskej scénografie nové poňatie kostýmu založené na dôkladnej analýze dramatického textu a dobovej dokumentácie s dôrazom na kostým ako nositeľa dramatickej akcie. Jeho kostýmy neboli len druhou kožou herca, ale stávali sa aurou, ktorá spoluvytvárala dušu postavy. Tvorbu Milana Čorbu charakterizovala hra s detailom, dobová presnosť, strihová dôslednosť. Kostýmy podporovali výpoveď inscenácie a častokrát sa stali podnetom pre režijnú interpretáciu. Čorbovu prácu „básnika kostýmu“ čítame očami, látka je preňho slovom a stehy sú rytmom (trochejom, jambom a často aj sebavedomým voľným veršom). Režiséri ho vyhľadávali pre jeho schopnosť posunúť kostýmom význam dramatického diela do nečakaných súvislostí. Milan Čorba bol dobrým pozorovateľom človeka, dokázal oceniť jeho veľkosť, ale aj neľútostne zaznamenať malosť spoločnosti. Bol mysliteľom a vzorom pre mnohých svojich nasledovníkov, ako aj ľudí, s ktorými sa stretával pri práci, v škole, v živote.

Divadelný ústav vydal túto publikáciu ako poctu veľkému umelcovi.