Hoci idea pripraviť monografiu sopranistky a pedagogičky Anny Hrušovskej sa zrodila v hlavách jej bývalých študentiek pred dvadsiatimi rokmi, svetlo sveta uzrela až pri príležitosti nedožitej storočnice pani profesorky. Slovenská opera, na rozdiel od operných domov vo Viedni či Grazi, ponúkla umelkyni iba obmedzené interpretačné možnosti. No pre domácu vokálnu pedagogiku predstavuje Anna Hrušovská, učiteľka svetoznámej sopranistky Lucie Poppovej, kľúčovú autoritu.

Monografia približuje osobnosť Anny Hrušovskej z viacerých uhlov pohľadu. Kapitola z pera Evy Malatincovej nielen mapuje kľúčové zastavenia Hrušovskej života, ale predovšetkým systematickým spôsobom sumarizuje jej pedagogické metódy. Profily Hrušovskej žiakov, doplnené spomienkami na pani profesorku, dokladujú výsledky jej pedagogickej činnosti a sugestívne dokresľujú ľudský profil milovanej učiteľky. Memoáre, zaznamenané v roku 1992 Dorou Kulovou, sú vzácnym autobiografickým ohliadnutím sivovlasej dámy, ktorá už utŕžené výhry i prehry berie s nadhľadom, občas dokonca so sympatickou sebairóniou.

A napokon skica Jaroslava Blaha bez kontraproduktívneho zbožňujúceho nánosu a s potrebnou kontextuálnosťou predostiera portrét Anny Hrušovskej – opernej speváčky, „Donny Mozartiany“.