Tancu sa začal venovať v roku 1996 v detskom folklórnom súbore Ďumbier. V roku 2010 ukončil štúdium na Konzervatóriu Jána Levoslava Bellu v Banskej Bystrici. Počas piatich rokov štúdia klasického, ľudového, ale prevažne moderného a súčasného tanca pod vedením kvalitných a uznávaných pedagógov (Tomáš Nepšinský, Daniel Raček, Stanislava Vlčeková, Zuzana Ďuricová Hájková, Martin Urban) sa vyprofiloval a vzdelal po interpretačnej, technickej, improvizačnej a tvorivej stránke natoľko, že sa takmer okamžite mohol vydať s univerzálnym rozhľadom na profesionálnu tanečnú cestu.
Tanečník, performer, pedagóg, choreograf a režisér Radoslav Piovarči pôsobí na profesionálnej umeleckej scéne súčasného tanca a fyzického divadla takmer desať rokov. Počas tohto obdobia spolupracoval s viacerými osobnosťami, divadlami a súbormi, ako sú napríklad Lenka Vagnerová & Company, Artyci Dance Company, Divadlo elledanse, Lucia Holinová, Staatstheatre Kassel, Divadlo Štúdio tanca, Total Brutal Company, VerTeDance, Jana Burkiewicz, Virus Theatre atď. Až doposiaľ spolupracoval na viac ako tridsiatich rôznych tanečných projektoch, vrátane filmov a reklám.
Ako choreograf a režisér vytvoril od roku 2010 inscenácie Munnie (Enfin seuls 2010), TAJ DYCH (Divadlo elledanse 2012), SET UP (Divadlo elledanse 2013), PRA©H (Liptovské divadlo tanca 2015) a modulárno-tanečný projekt MIMO (OD Dunaj 2017). Ako interpret vynikol v oceňovaných inscenáciách českej choreografky Lenky Vagnerovej GOSSIP, RIDERS/JEZDCI, MAH HUNT, zúčastnil sa európskeho projektu MEETING THE ODYSSEY s inscenáciou Memories for Life (réžia Marie Lundström, choreografia Lenka Vagnerová). Milan Kozánek využil jeho výnimočné tanečné kvality v mužskom duete zameranom na silu fyzikality PURE (Radoslav Piovarči, Petr Ochvat) analyzujúcom bazálne pohybové vzorce, ktoré interpreti následne rozvíjajú a varírujú do hraničnej formy.
Výskum aktuálnych tanečných pohybových princípov, ktoré sú predmetom jeho záujmu, prezentuje vo vzdelávacích aktivitách s názvom Massive Skills Workshops. Svoje poznatky zdieľa a konfrontuje na rôznych medzinárodných umeleckých platformách a v rámci tanečných seminárov. V spolupráci s tvorcami z viacerých oblastí umenia sa aktívne podieľa aj na vizuálnych inštaláciách a site specific projektoch, najmä v spolupráci s občianskym združením TRAKT.
V roku 2016 sa zúčastnil multižánrovej konferencie TEDx, kde prezentoval svoje skúsenosti z pôsobenia v oblasti kultúry a súčasného tanca širšiemu publiku. Zo série jeho vizuálno-tanečných projektov medzi poslednými vznikla performancia uvedená v rámci programu k oslavám stého výročia vyhlásenia nezávislosti Fínska – 100 SUOMI FINLAND (2017).
Je autorom choreografií do divadelnej adaptácie SONETY 2016 Williama Shakespeara (2017) a inscenácie PamiatKAR Petra Lomnického (2018). Jeho fyzicko-divadelné tanečné sólo Dobrý deň pane, pomôžem? (2019) sa v tanečných obrazoch o nezištnej pomoci venuje nepopulárnym sociálnym témam zlyhania, rezignácie, súcitu, solidarity a bezmocnosti.
Charakteristika tvorby:
Radoslav Piovarči vnáša svojou tvorbou do slovenského súčasného tanca unikátnu zmes divadelného mystéria a reflexie surovosti nastavenia spoločenských a súkromných vzťahov. Komplexná kvalita tanečného prejavu a civilného výrazu sa prelína do surreálnych a expresívnych obrazov. Zdanlivo nesúrodé tematické a pohybové elementy prepája do kompaktnej výpovede. Jeho cit pre rytmiku pohybu sa prejavuje aj v prepracovanom nastavení tempa striedania obrazov, v ich vzájomných dynamických súvzťažnostiach. Rytmus striedania obrazov a výstupov je súčasťou obsahu, dotvára tematický akcent inscenácií. Originálna a bohatá rytmizácia tanečného pohybu, práca s dynamikou, kumuláciou napätia a následnou explóziou jeho uvoľnenia v pohybe a v priestore sú výnimočnými kvalitami jeho interpretačnej a choreografickej práce. Jej korene môžeme vystopovať najmä v jeho pôsobení vo folklórnom súbore Ďumbier a v skúsenostiach zo spolupráce s Lenkou Vagnerovou.
Vo svojej prvotine, tanečno-performatívnej inscenácii pre Divadlo elledanse TAJ DYCH (2013), choreograf prelína obrazy mužského a ženského sveta, zbavuje ich patetickej okázalosti a dramatickosti a abstrahuje ich do vtipnej a odľahčenej reflexie mladých ľudí. Ich snaha o spoločenské, vzťahové a identifikačné vymedzenie je scénicky zachytená cez prizmu idealistického pohľadu plného odhodlania uplatniť sa, nájsť svoje miesto vo svete, prípadne si ho vytvoriť. Podobnosť a odlišnosť, konfliktnosť a zároveň príťažlivosť mužsko-ženského stretu dynamizuje dej a vnáša doň humorné prvky. Oveľa jemnejšie je nastavená paralelná téma integrity ľudskej osobnosti a jej neschopnosti brániť sa vonkajším vplyvom. Správanie dominantných jednotlivcov je spúšťačom pre nečakané reakcie, z ktorých vyplývajú absurdné situácie zrkadliace prekvapivosť života. Piovarči používa folklórne hudobné motívy na vytvorenie nostalgickej atmosféry rozpohybovanej nehy ženského gesta a chlapčenskej šibalskosti, aby vzápätí nechal presiaknuť do zvuku a tanca dravý súčasný beat. Žena a muži sa pokúšajú o prienik, kontakt v rituálne poňatých, takmer bojových tancoch. Vzájomne sa zastrašujú a vzápätí priťahujú, nechávajú sa ľutovať a užívajú si vzájomnú pozornosť. Nadsadená smiešnotrápnosť je ale blízka realite. Rekvizity, ktoré sú jediným scénografickým prvkom, gymnastická žinenka aj malý bicykel, menia svoju symboliku, raz sú zábranou, inokedy útočiskom, ale aj prostriedkom prieniku pre vzájomné vzťahy.
Inscenácia PRA©H (2015) spája tanec s novými obrazovo-vizuálnymi médiami tretieho tisícročia. Je umeleckou výpoveďou choreografa hľadajúceho odpovede na témy objavovania nových krajín, tvárí, nehy, vášní, (s)krotení a túžob. Choreograf ale novoobjavené zahaľuje do prachu, ktorý oduševnená dynamika tanca rozviruje do vzduchu. Interpretmi sú študenti Súkromného tanečného konzervatória v Liptovskom Hrádku a Piovarči veľmi citlivo pracuje s ich interpretačným a pohybovým potenciálom. V súčasnom tanci sú ojedinelým javom projekty určené pre väčšie tanečné zoskupenia. Zborové výstupy zapĺňajúce scénu, skupinové unissimá dostávajú svoje osobité čaro. Práve na kontraste poetiky a intímneho charakteru sól a duet so zborovými dynamickými scénami vystaval Piovarči svoju choreografiu. Expanzívne gestá, okupovanie vzdušného priestoru výskokmi a zdvihmi ako ornament dokresľuje kostým so širokými bielymi nohavicami, ktorých priesvit im dodáva vzdušnosť a ľahkosť. Prepojenie projekcie a vizuálneho mapingu ponúka odhaľovanie novej dimenzie javiskového diania. Piovarči sa vo svojej tvorbe intenzívne zaoberá hlbokou súhrou interdisciplinárnych médií, ich fúziou do kompaktnej formy tanečnej udalosti. Vnímavo rešpektuje ich rozdielnu vnútornú dynamiku, navzájom sa v rámci libreta nekopírujú a ani nekomentujú, skôr spoluvytvárajú viacobrazovú fúgu.
Modulárno-tanečná inštalácia MIMO (2017) je projektom, ktorého zámerom je fyzicky komunikovať prostredníctvom nových foriem prepojenia súčasného tanca a digitálnych médií. Púta svojou nevšednou atmosférou blízkou postapokalyptickým umeleckým víziám. Expresívne výrazové prostriedky, použité v originálnych súvislostiach, prekvapivá dynamika energie a pohybu, a v neposlednom rade emocionálna rôznorodosť rozvinutá až na hranicu duševných akrobacií človeka, vytvárajú nové obrazy tela, sú zmesou absurdity nových technológií a „nekontrolovateľných“ bytostí s ich nepredvídateľnými reakciami. Piovarči v tomto projekte predstavuje človeka v jeho transformáciách na dobrodružnej ceste zo sociálne vyprahnutej oblasti priamo do nového sveta, v ktorom je stresujúci a rýchly život pod drobnohľadom technológií. Tieto faktory nás v jeho ponímaní ovplyvňujú natoľko, že nevnímame jedinečnosť času. Nastolené paradoxy vzťahu človek a médiá sa prejavujú v novovytvorenej, nenápadne divnej spoločnosti. Kontrast medzi jednotlivými obrazmi je v inscenácii posilnený striedaním výrazných kostýmových prvkov tvoriacich pestrú škálu výtvarných estetík. Oscilujú medzi malomeštiackym luxusom, kozmickým techno vzhľadom, pop veselosťou, prvoplánovou vulgárnosťou a vznešenosťou purizmu. Túto krivku rešpektuje aj zvukový diapazón. Hudba Jonatána Pastirčáka (alias Pjoni) v presne nastavenej dramaturgickej linke metamorfuje a svojou farbou a dynamikou vytvára artistnú nadstavbu pohybovej akcie. Interpretačná dvojica s ľahkosťou a v maximálnom sústredení prepája pohybovo kontrastné tanečné frázy, čím vytvára vlastnú logiku diania vo vnútornom prostredí javiska.
Potenciál dravej a vitálnej energie, s ktorou Piovarči pracuje, sa v choreografiách rozvíja do poetickej autorskej výpovede, ktorá zahŕňa tenzie súčasného sveta, animálnu vášnivosť a krásu pohybového vyjadrenia. Pohráva sa s nasvecovaním siluety tanečného tela, čím abstrahuje z pohybu znepokojujúce línie, ponára tanec do rozpohybovanej tmy, aby ho vzápätí vystavil neúprosnosti plného nasvietenia. V lineárnych pohyboch expanduje do priestoru a podmaňuje si javisko. Zároveň je majstrom detailu prekvapujúcej a dojímavej nehy mužského gesta.
Autorská tvorba:
2010 – Munnie, Enfin seuls, réžia a choreografia: Radoslav Piovarči, Martina Vargová. Premiéra: Bábkové divadlo DK kultúry, Liptovský Mikuláš
2012 – TAJ DYCH, Divadlo elledanse, réžia a choreografia: Radoslav Piovarči. Premiéra: Divadlo elledanse, Bratislava
2013 – SET UP, Divadlo elledanse, réžia a choreografia: Radoslav Piovarči. Premiéra: Divadlo elledanse, Bratislava
2013 – Bubliny v betóne, GUnaGU a Divadlo elledanse, réžia: Viliam Klimáček, choreografia: Šárka Ondrišová a Radoslav Piovarči. Premiéra: Divadlo elledanse, Bratislava
2015 – PRA©H, Liptovské divadlo tanca, Liptovský Hrádok, námet, réžia a choreografia: Radoslav Piovarči. Premiéra: Liptovské divadlo tanca, Liptovský Hrádok
2017 – MIMO, TRAKT, koncept, réžia a choreografia: Radoslav Piovarči. Premiéra: OD Dunaj, Bratislava
2017 – William Shakespeare: SONETY 2016, KOLLEKTIV s.r.o., réžia: Peter Maťo, choreografia: Radoslav Piovarči. Premiéra: Divadlo SĽUK, Bratislava
2017 – 100 SUOMI FINLAND, TRAKT, choreografia: Radoslav Piovarči. Premiéra: Helsinki, Fínsko (slávnostný program k 100. výročiu nezávislosti, časť venovaná architektúre ESITYS ARKKITEHTUURI)
2018 – Rozprávky..., Liptovské divadlo tanca, Liptovský Hrádok, libreto: Viliam Gräffinger, Radoslav Piovarči, réžia: Radoslav Piovarči, choreografia: Peter Dedinský, Radoslav Piovarči. Premiéra: Liptovské divadlo tanca, Liptovský Hrádok
2018 – Peter Lomnický: PamiatKAR, KOLLEKTIV s.r.o., Bratislava, réžia: Peter Maťo, choreografia: Radoslav Piovarči. Premiéra: Divadlo SĽUK, Bratislava
2019 – Dobrý deň pane, pomôžem?, TRAKT, choreografia: Radoslav Piovarči. Premiéra: Literárno-dramatický odbor ZUŠ, Liptovský Mikuláš
Video z inscenácií:
TAJDYCH, 2012
Autori videozostrihu: Tomek Wierzbicki, Martina Bolebruchová, Katarína Vargova
archív Divadla elledanse, Bratislava
Video nájdete na tomto linku: www.youtube.com/watch?v=0duG_3xHw0U
PRA©H, 2016
Autor videozostrihu: Viliam Jánošík
archív Liptovského divadla tanca, Liptovský Hrádok
Video nájdete na tomto linku: www.vimeo.com/128526018
MIMO, 2017
Autori videozostrihu: Marek Moučka, Igor Šmitka, Martin Piga
archív Radoslava Piovarčiho
Video nájdete na tomto linku: www.vimeo.com/208949155
