Navždy nás opustila herečka Soňa Valentová

Soňa Valentová

 (* 3. jún 1946 Trnava † 10. december 2022 Bratislava)

Navždy nás opustila herečka Soňa Valentová vo veku 76 rokov.

Soňa Valentová po ukončení štúdia herectva na VŠMU nastúpila v roku 1967 do činohry SND v Bratislave. Začala hrať ešte počas štúdií, no jej prvou veľkou hereckou príležitosťou bola Alison (J. Osborne: Obzri sa v hneve, 1967).  Od vstupu do profesionálneho divadla sa presadzovala s obdivuhodnou hereckou všestrannosťou a zmyslom pre psychologicko-realistickú vnútornú trajektóriu svojej postavy. Stvárňovala dievčiny i ženy naivné, komické, lyricky nežné, no najmä milujúce a tragické, psychologicky zložité, dramaticky exponované: Soňa (Dostojevskij:  Zločin a trest, 1971), Desdemona (Shakespeare: Othello, 1978).

Jej doménou boli predovšetkým dramatické charaktery s podtónmi melanchólie a tragiky, pri ktorých mohla odhaliť vnútorný svet tragickej hrdinky s psychologicky precíznou kresbou pohnútok, s logickou väzbou k udalostiam a vzťahom: Slepé dievča (P. Kováčik: Krčma Pod zeleným stromom, 1976), Grušenka (F.M. Dostojevskij: Bratia Karamazovovci, 1981), Kristína (A. Strindberg: Slečna Júlia, 1986). Všetky dokázala obdariť ženskosťou a životnou pravdivosťou. Od osemdesiatych rokov až po roky na prelome tisícročí obohacovala svoje herectvo tiež o rozorvané zrelé ženy plné bolesti, sebairónie i pomstychtivosti Gina (L. Simovič: Šopalovičovo kočovné divadlo, 1988), Alice (F. Dürrenmatt: Play Strindberg, 1993), Medea (R. Jeffers: Medea, barbarka z Kolchidy, 1996), Eleonóra (J. Goldman: Lev v zime, 1998), Horáčka (Mrštíkovci: Mariša, 2009). Svoj spevácky a tanečný talent potvrdila v postavách Smrti (Bryll-Gärtnerová: Na skle maľované, 1974, obn.premiéry 1981, 1991) a Slúžky (F. García Lorca: Krvavá svadba, 1987). Až ako uznávaná herečka prijala ponuky aj z iných divadiel –  Nová scéna Bratislava, Divadlo A. Bagara v Nitre, a tak rozšírila svoj repertoár aj o postavy muzikálové.

Plastický a tvorivý herecký prejav naplno uplatnila aj v televíznych inscenáciách a filmoch. V roku 1985 ukončila štúdium televíznej réžie s absolventským filmom Plánka (podľa F. Garcíu Lorcu, 1986).

Česť jej pamiatke!