Lúčime sa s herečkou Eliškou Nosálovou

Divadelný ústav s hlbokým zármutkom prijal správu o úmrtí herečky Elišky Nosálovej, ktorá nás navždy opustila v stredu 14. augusta 2024 vo veku 93 rokov. 

Manon Lescaut (Divadlo SNP Martin, 1962), foto: Ján Herec, archív Divadelného ústavu

Eliška NOSÁLOVÁ (rod. Daňová)

(*7. 5. 1931, Kroměříž – †14. 8. 2024)

Po štúdiu na gymnáziu a štyroch rokoch strávených na doskách ochotníckeho divadla vstúpila Eliška Nosálová v roku 1949 na dosky profesionálne, v tom čase ešte Armádneho divadla, aby na nich, napriek odchodu do dôchodku v roku 1989, zotrvala plných a úspešných 60 rokov.

Eliška Nosálová patrila k najvšestrannejším a najdynamickejším hereckým osobnostiam slovenského profesionálneho divadla. Od sviežich a lyrických dievčenských postáv ako boli Elena z Geľa Sebechlebského (1952), Georgetta zo Školy žien (1955), cez mondénne ženy veľkého sveta – Lady Milfordová v dráme Úklady a láska (1954), sa postupne prepracovala až k portrétom zložitých dramatických hrdiniek a zrelých žien. Takými boli Katarína z Búrky (1963), Ranevská z Višňového sadu (1971), Angelina zo Zberného strediska (1984). Vysokú kultúru jazykového prejavu dokázala ako Manon Lescaut (1962), či Tamar z  drámy Herodes a Herodias (1968). S rovnakou presvedčivosťou si poradila aj s komediálnym repertoárom od polôh karikatúrno-groteskných, ako napríklad Fialková v Čaji u pána senátora (1974), po konverzačnú komiku ako Gvendolina v komédii Je dôležité mať Filipa (1964). Životnú i divadelnú energiu v ostatnom čase prezentovala aj v inscenáciách Cesta životom (2008) či Nežná (2009). V roku 1999 získala Cenu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti činohry. Účinkovala aj v televízii a rozhlase. 

Česť jej pamiatke!

Pani Bovaryová (Divadlo SNP Martin 1961), foto: B. Gallo, archív Divadelného ústavu

Manon Lescaut (Divadlo SNP Martin, 1962), foto: B. Gallo, archív Divadelného ústavu

Višnový sad (Divadlo SNP Martin, 1971), foto: Jaroslav Barák, archív Divadelného ústavu