Vladimír Štefko Slovenské činoherné divadlo 1938 – 1945. Pokus o plastickú mapu

Slávnostná prezentácia novej publikácie Divadelného ústavu Vladimír Štefko Slovenské činoherné divadlo 1938 – 1945. Pokus o plastickú mapu

Dňa 25. februára 2022 sme spolu s kolegami, spolupracovníkmi aj bývalými študentmi Vladimíra Štefka verejne uviedli do života druhé doplnené vydanie publikácie Slovenské činoherné divadlo 1938 – 1945. Pokus o plastickú mapu. Slávnostná prezentácia sa konala s účasťou autora publikácie a pri príležitosti jeho životného jubilea 80 rokov.

Obľúbený profesor a uznávaný divadelný historik, spolupracovník Divadelného ústavu na jeho ťažiskových knihách a projektoch o slovenskom divadle pán Vladimír Štefko oslávil životné jubileum. Aj preto na pulty kníhkupectiev dorazila nová kniha Divadelného ústavu, ktorú môžeme vnímať ako symbolický darček.

„S profesorom Štefkom sa nám podarilo dokončiť obrovské dielo – výskum dejín slovenského divadla, ktorý rezultoval dvojzväzkovou publikáciou Dejiny slovenského divadla. Skompletizovali sme tak dejiny divadla, ale aj dejiny slovenskej drámy, pohľady na divadelnú kritiku a kritikov, niektorých významných režisérov a verím, že tento zoznam neskončí pri knihe, ktorú sme uviedli do života v piatok. Profesora Štefka necharakterizuje iba výnimočná erudícia, ale aj pracovitosť, a táto kombinácia priniesla pre slovenské divadlo mnoho podnetných diel“, hovorila pri príležitosti prezentácie riaditeľka Divadelného ústavu Vladislava Fekete.

„Monografia Slovenské činoherné divadlo 1938 – 1945 vyšla krátko po revolúcii. Bola prvou komplexnou prácou o problematike slovenského divadelného života v období vojnovej Slovenskej republiky. Paradoxom je, že rukopis vznikol ešte o desaťročie skôr. Pôvodne išlo o kandidátsku prácu Vladimíra Štefka (na získanie titulu CSc.), ktorú školil divadelný kritik a historik Ladislav Čavojský v Umenovednom ústave Slovenskej akadémie vied. K obhajobe nedošlo, autor musel napísať novú prácu na tému Premeny slovenského ochotníckeho divadla, ktorú v roku 1984 vydal Osvetový ústav.

O rukopis pôvodnej práce prejavilo záujem bratislavské vydavateľstvo Tatran, v tom čase známe bohatou produkciou umeleckej i umenovednej literatúry. O posúdenie rukopisu požiadalo autoritatívnu osobnosť teatrológie – Rudolfa Mrliana. Vydanie rukopisu neodporučil. Argumentoval najmä jeho protisocialistickou orientáciou a preceňovaním významu osobnosti Jána Jamnického. Dôvody pre zamietavý postoj pramenili z viacerých skutočností. Jednou z nich bol dlhodobo napätý vzťah Mrliana k Vladimírovi Štefkovi ako kultúrnemu redaktorovi denníka Smena. Omnoho závažnejším dôvodom však mohlo byť vedomie rizika, že vydanie Štefkovej práce naštrbí vierohodnosť odborného pohľadu na vývin slovenského divadla, ktorý Mrlian publikoval v rozsiahlej monografii o význame činnosti manželov Borodáčovcov pre slovenskú profesionálnu divadelnú kultúru. (...)

Výsledkom Štefkovej takmer detektívnej práce, pri ktorej dôsledne konfrontoval dokumenty s výpoveďami, je postupná rekonštrukcia udalostí a kauzálnych súvislostí. Vďaka tejto poctivej práci došlo k doplneniu mnohých „bielych miest“, ale tiež k odhaleniu viacerých poloprávd a legiend, ktoré sa tradovali v slovenskej teatrológii. Ukázalo sa napríklad, že za rozhodnutím Hany Meličkovej odísť z Národného divadla v období vojnovej Slovenskej republiky nestáli politické dôvody, ale finančné podmienky.

Štefkov „pokus o plastickú mapu“, ako knihu označil v podtitule, je vzácny nielen hodnotou samotného prvovýskumu, ale aj spôsobom uchopenia témy. Autor sa nezameriava výlučne na dejiny konkrétneho súboru či profily vybraných osobností. Prináša koncept „zaľudnených dejín“. Ak štýl jeho písania v recenziách osciloval medzi odborným hodnotením a esejou, štýl v prípade rozsiahlejších textov, vrátane tejto knihy, osciluje medzi vedeckým a rozprávačským. Princíp príbehu o dobe a ľuďoch umožňuje autorovi zachytiť dynamickú a neoddeliteľnú koexistenciu viacerých vývinových línií divadla (popri profesionálnych súboroch aj život ochotníckych divadiel), ale i pohyb osobností medzi jednotlivými inštitúciami a organizáciami. To všetko na prehľadne zachytenom pozadí spoločensko-politických pomerov. Autor tak vytvára pomyselnú spoločensko-kultúrnu mapu. Umožňuje rýchlu a spoľahlivú orientáciu, ale i možnosť pristaviť sa pri jednotlivých detailoch. Pripája aj výnimočne rozsiahly poznámkový aparát. Obsahuje dôležité fakty z prvovýskumu, ktoré v súdobej literatúre neboli publikované a sú pre porozumenie textu užitočné. Nemenej dôležitý je náčrt súvislostí, ktoré zaraďujú slovenské divadlo do širšieho európskeho kontextu.

Dôvody na opätovné zaradenie rukopisu do edičného plánu na rok 2022 boli prinajmenšom dva. Prvý z nich je pragmatický – publikácia, ktorá v súčasnosti patrí k základnej teatrologickej literatúre z oblasti dejín slovenského divadla, je napriek dopytu už dlhšie nedostupná. Druhý dôvod je pre slovenskú divadelnú obec vzácnejší – kniha Slovenské činoherné divadlo 1938 – 1945 vychádza pri príležitosti autorovho životného jubilea.“

                                                                                  (Zdenka Pašuthová v úvode ku knihe)

*V časopise kød – konkrétne ø divadle si môžete prečítať okrem iného aj osemdesiat s(ú)kromných spomienok https://www.theatre.sk/projekty/casopis-kod/aktualne-cislo

V neposlednom rade patrí poďakovanie aj nášmu sponzorovi ST. NICOLAUS - trade, a.s.,  za podporu tohto krásneho podujatia.