V roku 2014, keď Moskva založením proruských odštiepeneckých enkláv a okupáciou Krymu začala práce na demontáži Ukrajiny, ukrajinská dramatička a scenáristka Natalia Vorožbyt napísala hru Saša, vynes smeti. V tejto komornej hre sa navonok nič nedeje: kyjevská živnostníčka Kaťa (55) a jej tehotná dcéra Oxana (30) chystajú občerstvenie na pohreb a pritom spomínajú na zosnulého – manžela a otčima Sašu (55). Dôstojník ukrajinskej armády zomrel na infarkt po tom, ako ho ponižoval nadriadený. Spomienky na mŕtveho sú živé aj doslova, keďže Sašov „duch“ je v niektorých scénach prítomný a rozpráva sa so ženou a dcérou. Hovoria o tom, aký mali život. Čo bolo a čo nebolo, a ako sa malo udiať to, čo sa už zmeniť nedá. Vonku sa zatiaľ „dejú veci“ – nevieme, čo to je, len podľa strohých informácií a skutkov dvoch žien zisťujeme, že sa niečo chystá: Kaťa a Oxana si pre prípad, že nebude plyn ani elektrina, kúpia kotol na tuhé palivo, ktorým vykúria dom a dá sa na ňom aj variť. Robia si aj zásoby: dve vrecia zemiakov, vrece cibule, pohánku, drevo… Aj benzínu toľko, aby vydržal do Varšavy, „keby niečo“. Ženy sa to obávajú aj vysloviť, my si dnes ľahko domyslíme, čo mali na mysli. Aj podľa toho, že Saša sa zo záhrobia chce vrátiť, aby bojoval za Ukrajinu.

Keď Natalia Vorožbyt hru písala, netušila, že po ôsmich rokoch bude vlastným životným príbehom – útekom z napadnutej Ukrajiny – dopisovať svoju hru a sama bude potrebovať benzín „do Varšavy“, na dvojdňovú jazdu do bezpečia. Zlé tušenie sa naplnilo a obrátilo sa na proroctvo. War in progress urobil z hry work in progress.

Z ruského originálu САША, ВЫНЕСИ МУСОР preložila Nadežda Lindovská.

Rozhovor s dramatičkou viedla a preložila Nadežda Lindovská.

Grafický dizajn a zalomenie: Ján Triaška

Fotografia dramatičky © Volodymyr Šuvajev

Natalia (Natalka) Vorožbyt – dramatička, scenáristka, režisérka, kurátorka divadelno-sociálnych projektov.

Venuje sa rozvoju súčasnej ukrajinskej drámy a dokumentár­neho divadla. Je spoluzakladateľkou Divadla presídlencov, festivalu Týždeň súčasnej divadelnej hry, spoluautorkou dokumentárneho projektu Majdanské denníky, kurátorkou divadelno-sociálneho projektu Class ACT: Východ – Západ. Väčšina z týchto projektov vychádza zo skúseností s prácou s ľuďmi, ktorí zažili a zažívajú vojnu na východe Ukrajiny.

Je autorkou takmer dvadsiatich divadelných hier, ktoré inscenovali divadlá vo viacerých krajinách, vrátane Royal Court Theatre a Royal Shakespeare Company. K jej najzná­mejším titulom patria Sýpka, Majdanské denníky, Zlé cesty a Saša, vynes smeti – všetky tematizujú dôležité dramatické udalosti v dejinách Ukrajiny.

Vorožbyt je tiež autorkou scenárov pre krátkometrážne i celovečerné filmy a televízne seriály (ocenenia: scenár filmu Kyborgovia, 2017; televízny projekt Chytiť Kajdaša – najlepší seriál roku 2021). Za filmový režijný debut Zlé cesty získala cenu kritiky na off-programe Benátskeho filmového festivalu a sériu domácich umeleckých ocenení. V roku 2021 Ukrajina nominovala tento film na Oscara. Je laureátkou Ševčenkovej národnej ceny Ukrajiny (2022, hra Zlé cesty) a Štátnej Dovženkovej ceny za prínos pre filmové umenie (2021).