Divadelný ústav len nedávno vydal zbierku „politických hier“ Viliama Klimáčka a teraz prichádza s ďalšou publikáciou divadelných hier slovenského autora.

Laco Kerata je známy ako bývalý herec legendárnej Stoky, autor divadelných hier, prozaik a rozhlasový autor. Jeho dramatickej tvorbe sa v predslove venuje Patrik Oriešek s keratovsky charakteristickým nadhľadom a groteskným prístupom. A úvodné slovo patrí aj Lacovi Keratovi, ktorý sa nám prihovára „zo svojho zápisníka”.

Súčasťou knižky je aj súpis inscenácií a jeho názov Laco Kerata –autor, spoluautor, herec a textár napovedá, aký široký je register tvorby Laca Keratu.

Odkaz na video: Laco Kerata: Dobro. Hry - YouTube

Odkaz na fotogalériu: Laco Kerata | Divadelný ústav (theatre.sk)

Odkaz na rozhovory:

DobroHry Laca Keratu - - RTVS.sk

Laco Kerata predstavuje knižný výber svojich hier - - RTVS.sk

Tip na zaujímavú knihu - - RTVS.sk

Slávnostne uviedli novinku Divadelného ústavu - DOBRO. Hry Laca Keratu - Art and History Magazine

CHROBÁCI V KRABICI 1996

KVAPKY 2004

VEČERA NAD MESTOM 1997

CESTA NA SVADBU TETY ANNY 2008

NA HLADINE 1995

FANTÁZIA 2010

NEDEĽA 2011

DOBRO 2017

POSLEDNÝ DEŇ V ROKU 2016

ÚZKA IZBA 2017

VELVET 2019

Jedenásť Keratových hier v zborníku DOBRO podľa kritika Patrika Orieška dokumentuje autorovu cestu od abstraktných domén absurdnosti existencie k širšej spoločenskej perspektíve, historicky ukotvenej, k reflektovaniu kultúrnych zmien, raz pri tom využívajúc tradičnejšie symetrické estetické formy, inokedy komplikovanejšie, meniace rytmus, modernejšie, subverzívnejšie. Ich spoločnou črtou pritom ostáva groteskný až absurdný humor divadla Stoka a jeho nástupníckych súborov.

Úvod Slovo, obraz, predstavenie napísal Patrik Oriešek. Grafičkou knihy je Nora Nosterská (NM CODE).

LACO KERATA: Z MÔJHO ZÁPISNIKA

„Moje písanie je moje vlastné blúznenie, v mojich predstavách, vynáranie sa akýchsi svojich aj cudzích hlasov, možno sú to záznamy čohosi, čo som prežil alebo neprežil, čo som chcel prežiť, ale asi to už nikdy neprežijem.

Nechcem to všetko nazývať nejako romanticky, o žiadnom zázraku nemôže byť ani reč, predstavivosť, schopnosť vyjadrovať sa, vymýšľať situácie a príbehy, to je vlastné už malému dieťaťu.

Je to aj tréning, ako sa naučiť byť trochu sústredený, až kým z klávesnice nezabolia prsty, celé ruky.

Je dôležité si na začiatku vybrať, vystihnúť, čo vás zaujíma a fascinuje, lebo je jasné, že sa tej téme, prostrediu, postavám budete musieť venovať trochu dlhšie.“

LACO KERATA: CHROBÁCI V KRABICI

MILO    Moja mama u nás ešte nikdy nebola. Veď vieš, že ona by bez pozvania neprišla a my sme sa dohodli, že ju zavoláme, až keď tu budeme mať všetko kompletne zariadené… A pani suseda má šedivé vlasy. Mama bez gaštanovej parochne ani            z okna nevykukne. (Ironicky.) Pani suseda na takú parochňu nemá.

MILA    Áno, zabudla som. Myslíš, že tá suseda sem prišla, aby tu odhodila svoju ihlu?

MILO    (presvedčivo) Má to logiku.

MILA    (podráždene) Ale prečo si ihlu nezahodí doma?

MILO    (ironicky) To je predsa jasné. Doma má už plný odpadkový kôš, už sa jej z neho asi vysypáva, tak si prišla tú ihlu zahodiť k nám… Možno už nevládze, alebo skôr sa jej nechce chodiť so smeťami po schodoch, tak si sem-tam niečo odhodí aj u nás… Možno všetkých obyvateľov na poschodiach takto obdarúva.

MILA   Ľudia sú ale hyeny! Podvodníčka jedna!

MILO    A ja sa čudujem, prečo máme stále preplnený kôš… Keď si pomyslím, že som sa mohol pichnúť!