Publikácia Eriky Fischer-Lichte je uznávaným sprievodcom po divadle vo všetkých jeho podobách s nesmierne širokým záberom. Knihu tvoria tri časti, v ktorých prechádza od prvých krokov na úplnom začiatku uvažovania o predstavení k úvahám o rozmanitých, navzájom prepojených otázkach, z ktorých vychádza pokročilejšie štúdium.

Erika Fischer-Lichte patrí k popredným odborníčkam svojho odboru a jej nová publikácia nepochybne výrazne obohatí myslenie o divadle u nás. 

Zakomponovaním metód, vďaka zásadnému vplyvu širokej škály humanitných a spoločenskovedných odborov a využívaním ich poznatkov podľa druhu skúmaného problému, sa kniha stane zaujímavou nielen pre divadelných umelcov a teatrológov.

Prvá časť – Predmet štúdia a základné pojmy – predstavuje úvod do jazyka a kľúčových myšlienok, o ktoré sa opiera diskusia a myslenie o divadle: pojem predstavenia, vznik významu a divadelná udalosť ako spoločná skúsenosť hercov a divákov.

Druhá časť – Oblasti výskumu, teórie a metódy – sa zaoberá otázkou, ako by sa malo analyzovať predstavenie a ako by mal prebiehať divadelnohistorický výskum; ako tvoriť a chápať rôzne metodické prístupy, ako zmysluplne narábať s prameňmi a ako tvoriť teoretické rámce.

Tretia časť – Rozširovanie a prepájanie – nadväzuje na prvú a druhú časť a nazerá na divadlo a predstavenie z globálneho hľadiska. Prináša pojem „prelínania kultúr v predstaveniach“, skúma vzájomné vzťahy divadla a iných umení a venuje sa transformačnej estetike predstavenia. 

Prípadové štúdie, ktoré kniha obsahuje, zasadzujú tieto teoretické úvahy do divadelnej praxe.

Odkaz na video:

Erika Fischer-Lichte: Úvod do divadelných a performatívnych štúdií - YouTube

Erika Fischer-Lichte

Prof. Dr. Dr. h. c. Erika Fischer-Lichte vyštudovala divadelnú vedu, slavistiku, germanistiku, filozofiu, psychológiu a pedagogiku na Freie Universität Berlin a na Universität Hamburg. V roku 1973 sa stala profesorkou na katedre nemeckého jazyka a literatúry na Goethe Universität Frankfurt am Main, v roku 1986 prevzala katedru všeobecnej a komparatívnej literárnej vedy na Universität Bayreuth a v roku 1990 katedru divadelnej vedy na Johannes Gutenberg Universität Mainz. Od roku 1996 je profesorkou na katedre divadelnej vedy na Freie Universität Berlin a od roku 2008 vedie medzinárodné výskumné kolégium Verflechtungen von Theaterkulturen/ Interweaving Performance Cultures. Je členkou Akademie der Wissenschaften zu Gottingen, Academia Europaea, Berlin-Brandenburgische Akademie der Wissenschaften, Nationale Akademie der Wissenschaften Leopoldina a me­dzinárodnou čestnou členkou American Academy ofArts and Sciences. Ako hosťujúca profesorka prednášala v Brazílii, na Kube, v Číne, Indii, Japonsku, Nórsku, Portugalsku, Rusku, Španielsku, Švédsku a v USA.

Vo svojom rozsiahlom diele sa Erika Fischer-Lichte zaoberá otáz­kami performatívnej teórie, európskych divadelných a kultúrnych dejín, transformačnou estetikou, inscenovaním starogréckych tragédií vo svete od roku 1800, divadlom a kultúrnou identitou a v poslednom čase perfor- matívnymi konceptmi v neeurópskych jazykoch. K jej publikáciám patrí Ästhetik des Performativen (Estetika performativity, 2004), Performativität. Eine Einfuhrung (Performativita. Úvod, 2012), Divadlo a performatívne štúdiá (Theaterwissenschaft. Eine Einfuhrung in die Grundlagen des Fachs, 2009), The Politics ofInterweaving Performance Cultures: Beyond Postcolonialism (Politika prelínajúcich sa performatívnych kultúr: nad rámec postkolonializmu, 2014, zost. spolu so S. Jainovou a T. Jostom) a Tragedy’s Endurance: Performances of Greek Tragedies and Cultural Identity in Germany since 1800 (Odolnosť tragédie: inscenovanie gréckych tragédií a kultúrna identita v Nemecku od roku 1800, 2017).

„Ak chce niekto skúmať predstavenia japonských divadiel nó alebo kabuki, indického kathakali alebo ramlila, nigérijského Yoruba Travelling Theater alebo mexického Lucha Libre, musí disponovať odbornými znalosťami a kvalifikáciou nad rámec analýzy predstavenia, divadelnej historiografie a tvorby teórií. Neposkytne mu ich divadelná veda, ale japonistika, sinológia, indológia, afrikanistika a latinskoamerické štúdiá. Ten, kto sa chce vedecky zaoberať výstavami umenia alebo videoinštaláciami ako predstaveniami, musí disponovať odbornými znalosťami nielen v oblasti divadelnej vedy, ale aj v oblasti umenovedy. Ten, kto chce skúmať rituály, slávnosti, hry, športové podujatia, politické zhromaždenia a pod., potrebuje dodatočnú kvalifikáciu v oblasti etnológie, religionistiky, sociológie, politológie a prípadne, ak ide o kultúrne predstavenia mimo jeho vlastnej kultúry, v príslušných regionálnych štúdiách (area studies). Všetky tieto prípady si vyžadujú kvalifikáciu v dvoch alebo viacerých odboroch – bádateľ musí byť nielen divadelným vedcom, ale súčasne kunsthistorikom, japonistom a politológom, aby sme uviedli jeden príklad za všetky. Alebo je nevyhnutná príslušná medziodborová spolupráca, keďže tu ide o oblasti výskumu, ktoré ani divadelný vedec, ani kunsthistorik, ani japonista, ani politológ – aby sme ostali pri týchto príkladoch – nemôže zmysluplne spracovať sám. V závislosti od formulovanej otázky bude podiel divadelnej vedy na tomto výskume väčší alebo menší.“

(Erika Fischer-Lichte)

Z nemeckého originálu preložila Zuzana Vajdičková

Návrh obálky, dizajn a zalomenie Ondrej Gavalda

Odborná redaktorka Martina Ulmanová