Takmer celé storočie a osudy niekoľkých generácií tvoria príbeh víťazného textu Pavla Weissa Bolo nás jedenásť (My sme tu doma!) – obdobie od konca tridsiatych rokov až po súčasnosť. Dres FK Topoľčany si obliekajú spolunažívajúci Slováci, Židia, Maďari, Česi… Po začiatku druhej svetovej vojny spoluhráči z mančaftu FK Topoľčany nahradia športový dres vojenskými uniformami znepriatelených strán či väzenskou rovnošatou v koncentračnom tábore. Jedenástka vojnu ani komunistickú totalitu neprežila, niektorí jej členovia však áno – aj vďaka pohotovému prezliekaniu rovnošiat. Z kamarátov sa stávajú arizátori, z arizátorov straníci a eštebáci s upraveným povstaleckým životopisom, vysťahovalci do Izraela alebo do zámoria, či naši úspešní súčasníci, ktorým z futbalového štadióna (vybudovaného bývalým vekslákom) znie staronový „bojový pokrik“: „My sme tu doma!“ Režimy sa menia, povaha človeka ostáva rovnaká.

Jana Micenková: Rekonštrukcia prípadu Janko Rybárik

Jana Micenková vo svojej hre Rekonštrukcia prípadu Janko Rybárik tematizuje pedofíliu cez príbeh mladého muža a manžela Janka Rybárika, ktorý sa pokúša o samoliečbu svojej sexuálnej orientácie. Jeho pokus zbaviť sa neodolateľnej pudovej náklonnosti k dievčatkám po nezvládnutej samokastrácii končí smrťou. Autorka Rybárikov príbeh skladá retrospektívne, z fragmentov rozprávaní Rybárikovej ženy, príbuzných, jeho kamarátov a kolegov, aj úryvkov z Rybárikovho denníka. Odsudzujúce komentáre niektorých postáv necháva Micenková v priamej reči postáv, formálne vo faktografickej rovine. Umocňuje tak tragický rozmer osudu hlavného hrdinu, ktorý sa so svoju orientáciou narodil, uvedomuje si svoju spoločenskú vydedenosť, podstupuje riziko radikálneho riešenia a svoj boj s pudom napokon prehráva.

------------------------------------------

Súťaž Dráma 2020:

1. cena – Tereza Trusinová: Right to Die

2. cena – Ján Mikuš: Otočte kone!

3. cena – Marcel Hanáček: Domov!

Finalistka – Martina Havierová: Laura a jej (náš) svet

Tereza Trusinová: Right to Die

Text sa venuje právu na dobrovoľnú smrť v troch od seba nezávislých prípadoch – mladej mongolskej prostitútky v Japonsku, muža, ktorý v opitosti zabil svoje malé dieťa a aj po odpykaní si trestu väzenia sa rozhodol pre džinistickú samovraždu pomalým znižovaním dávok jedla (sallekhanu) a napokon osamelej 83-ročnej ženy, ktorá sa rozhodne pre samovraždu plynom. Tri príbehy sú súčasťou extrémnej reality šou, kde dvaja účastníci musia uhádnuť, ktorá z troch postáv nakoniec spáchala samovraždu. Ak sa im to podarí, vyhrajú obrovské sumu, trest za neuhádnutie je smrť. Podobnosť s netflixovským trhákom Squid Game nemusí byť zámerná, nesie však výrazný aktualizačný moment.

Ján Mikuš: Otočte kone!

Príbeh Slováka Jozefa Chovanca, ktorý v roku 2018 zomrel po brutálnom zákroku polície na letisku v belgickom meste Charleroi, inšpiroval Jána Mikuša na napísanie inscenačnej predlohy Otočte kone!. Autor, ktorý sa okrem divadelnej réžie venuje aj iným formám umeleckého prejavu, metódou viacžánrovej textovej koláže strieda dokumentárnu líniu svojho textu, tvoriacu kostru hry, s ironickou pirandellovskou rovinou divadla v divadle, v ktorej niekoľkonásobným ironickým a sebaironizujúcim „prezliekaním“ podrobuje kritike súčasnú slovenskú dramatiku. Tieto dve roviny oddeľuje metaforickými pastišami biblickej poézie a pridáva k nim dokumentárne úryvky o osude drážďanskej opery. Ján Mikuš ústami svojej postavy hovorí, že pohnútkou jeho účasti v súťaži DRÁMA bolo vyhrať prvú cenu, trochu si tak prilepšiť a so zvyškom sa podeliť; to sa takmer podarilo, výsledkom tohto zámeru je však text s bohatým a provokatívnym inscenačným potenciálom.

Marcel Hanáček: Domov!

Kolektívnu vinu i nezmyselnosť pomsty tematizuje dokudráma Marcela Hanáčka Domov!. Autor vychádza zo skutočných udalostí pri odsune karpatských Nemcov, pri ktorom došlo k jednému z najväčších masakrov nemeckých civilistov po druhej svetovej vojne – poprave 265 dedinčanov na tzv. Švédskych šancoch pri Přerove. V popravnej čate pritom stáli aj susedia odsúvaných, slovenskí vojaci vracajúci sa na Slovensko. Slepý cynizmus dejín, ktorý autor dávkuje dokumentaristicky stroho a s mierou, podčiarkuje aj autentická postava – iniciátor masakry, bývalý gardista narýchlo prezlečený do uniformy víťazného československého vojska Karol Pazúr. Unikol z pazúrov obávaného komunistického prokurátora Antona Rašlu, vyviazol s miernym trestom a ako eštebák a funkcionár Zväzu protifašistických bojovníkov si do konca života užíval privilégiá víťazov.

Martina Havierová: Laura a jej (náš) svet

Martina Havierová sa do finále súťaže Dráma dostala s autentickou generačnou výpoveďou o najhorúcejšej téme dneška – planéte, ktorá horí. Nielen vojnovými konfliktami, ale aj požiarmi ako dôsledkami klimatickej zmeny, ktoré neuhasia ani záplavy pretrhnutej priehrady. Jej Laura a jej (náš) svet je poetický text o pandemicky sa rozširujúcej ekologickej úzkosti, beznádeji vyplývajúcej z bezmocnosti jednotlivca, o jeho pocite zodpovednosti, ale aj o snahe nájsť riešenie. Medzi bezmennými postavami Havierovej poetickej hry má meno jediná – volá sa Laura, tak ako múza talianskeho básnika, a jej svet je aj náš svet.

Objednávka publikácie

Späť na všetky publikácie

Knižnica

Bádateľňa a študovňa

IC Prospero

+421/2/20487 102, 103

du@theatre.sk

Publikácie Divadelného ústavu

E- kniha DRÁMA 2019-2020

Detail publikácie