Navždy odišla herečka a pedagogička Táňa Radeva

S hlbokým zármutkom sme dňa 31. januára 2025 prijali správu, že vo veku 67 rokov navždy odišla divadelná, televízna, filmová, dabingová aj rozhlasová herečka a pedagogička Táňa Radeva. Rodine a priateľom vyjadrujeme úprimnú sústrasť. 

 

Táňa Radeva
(* 27. 8. 1957, Michalovce – † 31. 1. 2025)
herečka, pedagogička


Štúdium herectva absolvovala na Divadelnej fakulte VŠMU v roku 1980. Po ukončení štúdia prijala angažmán v Divadle Jonáša Záborského v Prešove. Jej prvou úlohou bola náročná postava učiteľky v inscenácii hry Máte oheň? (1981), ktorú stvárnila v prekvapivo zrelých kontrastných polohách. Ešte väčšmi zaujala stvárnením nasledujúcej postavy Kataríny v Shakespearovej hre Skrotenie zlej ženy (1981), kde sa výborne predviedla v komediálnej polohe a jej Katarína bola nielen krásne rozpohybovaná, ale aj prirodzene ľudská. Za tento výkon získala v roku 1982 na Májovej divadelnej Nitre Cenu za najlepší herecký výkon. V krátkom čase stvárnila dve výnimočné hrdinky klasickej románovej literatúry – pôsobivú charakterovú kreáciu krásnej a neľútostnej Madeleine Forestierovej v dramatizácii románu Guy de Maupassanta Miláčik (1982), živočíšnosťou a pudovosťou ozvláštnila Aksiňju v  dramatizácii Šolochovovho Tichého Donu (1982).

V rokoch 1984 až 1990 pôsobila v Štátnom divadle v Košiciach, kde stvárnila širokú škálu postáv. Výborne sa orientovala najmä v postavách moderných a súčasných žien. Na ich začiatku stála Iva v satirickej komédii Maximalista (1984), nasledovali Viela Cezmínová v inscenácii Tetanus (1985), Lena z inscenácie hry Osvalda Záhradníka Post scriptum (1986) či Margaret Flahertyová v Millingtonovom Hrdinovi západného sveta (1988). 

Krátko pôsobila v Divadle Andreja Bagara v Nitre, kde stvárnila postavy Matky v inscenácii Jozef Mak (1995) a Myšičky v Mačacej hre (1996). V ostatných rokoch sa na divadelných javiskách objavovala zriedkavo. V roku 2009 naštudovala v Divadle Aréna postavu Chedvy v inscenácii Mikve a na javisku toho istého divadla stvárnila v roku 2015 postavu Marcie Bradshawovej v komédii Medzi nebom a zemou. Účinkovala aj v Divadle GUnaGU v inscenácii Muži sa minuli (Dáša, Rút & Sisa) (2016) a Vodka a Chróm (2018), kde stvárnila postavu Amálky. Výrazne sa realizovala v dabingu a v televíznej tvorbe. Bola jednou z najvýraznejších, najviac obsadzovaných a najkvalitnejších dabingových herečiek. V roku 2001 získala ocenenie za najlepší ženský dabing. Za stvárnenie hlavnej postavy v televíznom filme Ticho (2005) získala cenu Igric. 

Ako pedagogička na konzervatóriu sa venovala výchove nastupujúcej generácie hercov a herečiek. Patrila k najerudovanejším a súčasne najobľúbenejším pedagógom na konzervatóriu.

Česť jej pamiatke!
 

 Osvald Zahradník  Post scriptum (Štátne divadlo Košice, 1986), zľava Peter Gažo (Boroš), Táňa Radeva (Lena), Eugen Balogh (Lekár), foto Ondrej Bereš, zdroj Zbierka inscenácií Divadelného ústavu

Osvald Zahradník:  Post scriptum (Štátne divadlo Košice, 1986), zľava Peter Gažo (Boroš), Táňa Radeva (Lena), Eugen Balogh (Lekár), foto: Ondrej Bereš, zdroj: Zbierka inscenácií Divadelného ústavu

 

03 Emil Dzvoník Tetanus (Štátne divadlo Košice, 1985), zľava Peter Rašev (Bruno Drahoš, chirurg), Táňa Radeva (Viela Cezmínová), foto Ondrej Bereš, zdroj Zbierka inscenácií

Emil Dzvoník: Tetanus (Štátne divadlo Košice, 1985), zľava Peter Rašev (Bruno Drahoš, chirurg), Táňa Radeva (Viela Cezmínová), foto: Ondrej Bereš, zdroj: Zbierka inscenácií Divadelného ústavu

 

04 William Shakespeare Skrotenie zlej ženy (Divadlo Jonáša Záborského, Prešov, 1981), Táňa Radeva ako Katarína, zdroj Zbierka inscenácií DÚ

William Shakespeare: Skrotenie zlej ženy (Divadlo Jonáša Záborského, Prešov, 1981), Táňa Radeva ako Katarína, zdroj: Zbierka inscenácií Divadelného ústavu

 

Televízny film Za vrchom vrch (1995), zľava Táňa Radeva ako Jana, Zdena Studenková ako Christa, foto: Mária Kušnírová, zdroj: Zbierka biografík Divadelného ústavu

Televízny film Za vrchom vrch (1995), zľava Táňa Radeva ako Jana, Zdena Studenková ako Christa, foto: Mária Kušnírová, zdroj: Zbierka biografík Divadelného ústavu

 

A
A
A
.