Navždy odišiel režisér, dramatik a pedagóg Pavol Uher
So zármutkom sme prijali správu, že v piatok 8. decembra 2023 nás vo veku 75 rokov navždy opustil bábkarský režisér, dramatik a pedagóg Pavol Uher. Česť jeho pamiatke.
Pavol Uher
(4. 11. 1948, Svit – 8. 12. 2023)
Spôsob, akým si umenie a samotné divadlo našlo Pavla Uhra, viedlo cez niekoľko udalostí, ktoré poznačili jeho ďalšie smerovanie. Medzi prvé patrí recitovanie, kreovanie vlastnej literárnej tvorby, hra na husliach. Ďalšia je režisérova spomienka na silný zážitok z návštevy cirkusového predstavenia. V neposlednom rade to však boli predovšetkým dva určujúce faktory, ktoré Pavla Uhra nasmerovali k bábkovému divadlu: podnetné stretnutia so strýkom, sochárom Rudolfom Uhrom a trikové filmy, najmä Jiřího Trnku.
Po maturite v Poprade Uher študoval bábkoherectvo na Divadelnej fakulte Akadémie múzických umení v Prahe. Po roku prestúpil na štúdium bábkarskej réžie a dramaturgie. Štúdium ukončil v roku 1971 absolventskou inscenáciou Strašidlo Cantervillské a obhajobou práce Špecifiká bábky v divadle, filme a televízii.
Pôsobil predovšetkým v dvoch slovenských bábkových divadlách. V sezóne 1971/72 bol interným režisérom v Krajskom bábkovom divadle v Banskej Bystrici (dnes Bábkové divadlo na Rázcestí). Od roku 1969 úlohu dramaturga v tomto divadle zastával Jozef Mokoš.
Uhra a Mokoša spájal nielen rovnaký názor na divadlo, ale i cit pre poéziu, metaforu a hravosť. Práve v tomto divadle uviedli celú sériu Feldekových hier o Botafogovi. Prvú z nich v spomenutej sezóne, ďalšie Uher inscenoval ako hosťujúci režisér. Záujem vzbudila napríklad i réžia Mokošovej úpravy hry rumunskej autorky Alexandry Davidescuovej Hra.
Deväť sezón (od 1973/74) pôsobil ako interný režisér v Štátnom bábkovom divadle v Bratislave (dnes Bratislavské bábkové divadlo). Naštudoval tu dvadsať inscenácií. Aj v tomto divadle mal šťastie na silnú dramaturgickú osobnosť, bola ňou Katarína Revallová-Párnická. Uviedol tu napríklad vlastnú dramatizáciu Malého princa, Feldekove Rozprávky na niti a niekoľko hudobných bábkových inscenácií (S. Prokofiev: Peter a vlk a J. Beneš: Cisárove nové šaty, Stravinského Vtáka ohniváka a Bartókovho Dreveného princa).
Uher napísal aj niekoľko bábkových hier: Magnetová hora, Ak máte sedem ako ja..., Jačmienok, Schovávačka, Najmenšia manéž na svete a Cez Čierne jazero a i. Prvé štyri aj sám inscenoval. Autorsky tvoril aj pre televíziu. Napísal scenár televízneho bábkového seriálu Neporaziteľná Vilma. V roku 1978 vznikol pod jeho režijným vedením Kamenný chlapec, v rokoch 1981 – 1982 podľa Uhrovho scenára a v jeho réžii sci-fi seriál o zachovaní života na Zemi Stalo sa pozajtra.
Ako 33-ročný v roku 1982 emigroval do Nemecka. Slovenskému bábkovému divadlu však stihol dať inscenácie, ktoré detského diváka nepodceňovali, naopak, očakávali jeho reakciu a podnecovali jeho fantáziu. Uher bol režisérom s filozofickým vnímaním sveta, aj toho detského.
Po roku 1989 pripravil Pavol Uher v slovenských divadlách viacero inscenácií a niekoľko aj v Komornej opere Slovenského národného divadla. Od roku 1984 pracoval v Schwarzes Theater Zürich, neskôr v Schwarzlicht Theater Augsburg ako režisér, scenárista a producent. V roku 2000 Uher svoje aktivity v Augsburgu ukončil a založil v Prahe vydavateľstvo Theatrum mobile, v ktorom vydával divadelné hry až do zániku vydavateľstva v roku 2007. Vydal 21 divadelných textov.
Vo svojich posledných aktivitách spolupracoval ako dramaturg v Medzinárodnom dome umenia pre deti Bibiana, v ktorom sa zúčastňoval na príprave výstav, zároveň sa režijne i dramaturgicky podieľal na inscenáciách pre deti. Svojimi skúsenosťami ovplyvnil mladých umelcov a divadelníkov aj ako pedagóg na Katedre bábkarskej tvorby na Divadelnej fakulte Vysokej škole múzických umení v Bratislave.
Pavol Uher ako tvorca zostával činný do roku 2020, jeho poslednou uvedenou hrou bola inscenácia Záhada zlatého kufríka v Bábkovom divadle v Košiciach. Pavel Uher zastával úlohu autora a režiséra.
Posledná rozlúčka sa uskutoční v sobotu 16. 12. 2023 vo Svite.
