Prémia Literárneho fondu za pôvodnú slovenskú literárnu tvorbu za rok 2020 v kategórii literatúra faktu

Mezinárodní cena Egona Erwina Kische za literaturu faktu za rok 2020

„Popularita je kronika pominuteľného života a o tú Martin Huba nikdy nestál. Vždy mu išlo o kumšt v najširšom zmysle slova." Ľubica Krénová

Uctievaný herec a režisér. Bravúrny divadelník, ale aj pozorný spoločník a sústredený rozprávač, ktorý o všetkých témach hovorí priamo a otvorene. Otázky Martinovi Hubovi v jeho azda najobsiahlejšom a najosobnejšom interview kládla slovenská teatrologička Ľubica Krénová, okrem iného autorka monografií takých hereckých osobností ako Ladislav Chudík či Milan Kňažko. Jej posledná kniha, venovaná Martinovi Hubovi, je teda o čosi bohatšia - sedem kapitol posudzujúcich kľúčové obdobia a udalosti jeho tvorivého života dopĺňajú autentické rozhovory s protagonistom. Aj vďaka schopnosti Martina Hubu výstižne pomenovať veci a javy v umení i v občianskej spoločnosti sa z jeho rozprávania vynárajú dvojaké dejiny: jednak osobné a jednak dejiny slovenskej i českej divadelnej scény z pohľadu jedného z najvýznamnejších aktérov za posledných päťdesiat rokov.

Mgr. Ľubica Krénová, Ph.D. je teatrologička, divadelná historička a publicistka. V roku 1988 absolvovala štúdium na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave (žurnalistika s televíznou špecializáciou). V rokoch 1988 až 1993 pracovala v Slovenskej televízii ako redaktorka dokumentárnych filmov a pripravovala magazín Kultúrna revue o dramatických umeniach. V rokoch 2001 až 2005 pô­sobila ako riaditeľka Slovenského inštitútu v Prahe a kultúrna atašé v Českej republike. V roku 2011 obhájila titul Ph.D. na Filozofickej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe (slovanské literatúry – di­vadelná veda).

Vo svojej kriticko-publicistickej tvorbe sa venuje predovšetkým trom tematickým okruhom: reflexii vývojových tendencií súčasného di­vadla, hereckej tvorbe v premenách dobovej estetiky a slovenskému a čes­kému divadlu v historickom kontexte a v súčasnosti. Je autorkou publikácií Súčasná americká dráma, 1996 a Milan Kňažko. Hráč (Divadelný ústav a Ikar, 2004). Za hereckú monografiu Ladislav Chudík, ktorú vydali Divadelný ústav a  SLOVART, získala Výročnú cenu Literárneho fondu v oblasti teatrológie a Cenu J. M. Hurbana za najlepšie biografické dielo roku 2009. V rámci aktuálneho teatrologického výskumu napísala doposiaľ najkomplexnejšiu štúdiu o vývoji divadla na Slovensku v deväťdesiatych rokoch 20. storočia pre publikáciu Dejiny slovenského divadla II. (Divadelný ústav, 2020). V poslednom desaťročí publikovala doma aj v zah­raničí viacero podnetných odborných štúdií, medzi inými Čítanie z českej teórie drámy a divadla ako z pávieho vejára (Komunikácia v divadle a komunikácia v dráme), 2009; Kolízia idey a ostenzie? Od porozumenia k dorozumeniu, 2010; Portréty zúfalých existencií v tvorbe Arthura Millera, 2010; Divadlo v totalite obrazu a „mid-cult-u“, 2013; Obštrukčné a difúzne v tvorbe Martina Čičváka, 2014; Rezonancie kategorického imperatívu v réžiách Martina Hubu, 2015; The Slovak National Theatre in Bratislava, 2016; Od groteskního realismu k „novému realismu“, od depatetizace k oživení recepčního patosu ve slovenském herectví, 2017; Juraj Nvota a Dodo Gombár (v pražských di­vadlách), 2018.

V neúnavnej viere v zmysel skul­túrňovania spoločnosti sa venuje aj kultivovanej propagácii a popularizácii divadelného umenia. V rokoch 2013 až 2015 viedla napríklad divadelné rozhovory s poprednými osobnosťami Činohry SND v rámci cyklu Prezentujeme v Modrom salóne novej budovy SND (názov hracieho priestoru vznikol na základe jej návrhu). Pri príležitosti jubilea SND vytvorila aj námet a scenár k desaťdielnej dokumentárnej historickej eseji Storočnica SND (1920 – 2020) pre Rozhlas a televíziu Slovenska.

Od decembra 2020 pôsobí ako riaditeľka Slovenského inštitútu v Prahe.