Druhý výber divadelných hier Viliama Klimáčka vydal Divadelný ústav pri príležitosti 30. výročia vzniku GUnaGU. „Predkladaný výber z Klimáčkových divadelných textov posledného desaťročia dokladá mnohokontextovú existenciu dramatika. Sú tu hry, ktoré písal priamo pre hercov GUnaGU (Aupairky, Mutanti, Sado), pre Arénu (Pitbull, Holokaust), pre českých režisérov (Som Kraftwerk!, Sissi, Maso, Dračí doupě, Díleri), ako aj pre slovenské štátne divadlá (Agent Krowiak zasahuje, Kto sa bojí Beatles, Beat). Sú tu texty, ktoré by mohli patriť do kategórie komiksu, iné zasa klipových skečov, momentiek, dokumentárnej drámy, histórie; sú tu aj tragédie – ale nič z toho nie v „čistom stave“. Ak by sme hľadali leitmotív na vývesný štít dramatika Klimáčka, mohol by ním byť termín groteska. Jej spektrum tu siaha od samopašného hádzania pomyselnými šľahačkovými tortami cez absurdné spojenia vysokého a nízkeho až po presne nasadené autentické citáty napríklad dobovej politiky, ktoré tak rôzne rozochvievajú ucho súčasníka, až by mnohí prisahali, že dramatik to myslí smrteľne vážne. Tridsať rokov kontinuálnej existencie alternatívneho divadla GUnaGU vyznačuje zároveň tridsať rokov tvorby dramatika Viliama Klimáčka. Ak boli kedysi – iba krátky čas – tieto dva fenomény neoddeliteľné, dnes už dramatik Klimáček podzemné bratislavské divadielko ďaleko presahuje. Aj keď sa stále podieľa na väčšine jeho tvorby (a preto GUnaGU naďalej platí za Klimáčkovu autorskú scénu), autorove verejné literárne aktivity sú mnohosmerné. Ak máme ostať len pri divadle, Klimáček sa ako jediný slovenský dramatik výrazne presadil v Čechách – a že tam jeho texty často hrajú a oceňujú v súťažiach (od roku 1993 sedemkrát získal Cenu Alfréda Radoka za dramatický text), by sme mohli zaznamenať ako vynikajúci úspech na strane ponuky; ešte potešiteľnejšia je však strana dopytu: české divadlá si uňho hry priamo objednávajú. Podobnú dôveru požíva aj v bratislavskej Aréne u intendanta Juraja Kukuru, pre ktorého napísal zatiaľ tri z piatich kľúčových hier cyklu historickej reflexie Slovenska (Komunizmus, Dr. Gustáv Husák, Holokaust). „O tom, že zo strany štátnych profesionálnych divadiel na Slovensku prebieha záujem o jeho hry v podivuhodných amplitúdach zdvihu a následného stratenia sa v piesku, písal Klimáček už pred desiatimi rokmi vo svojej knihe GUnaGU: Príbeh jedného divadla (Levice: L.C.A, 2005); niekoľko svetlých výnimiek potvrdzujúcich pravidlo nájdeme v tejto zbierke. (Jana Wild v štúdii Nič než slová? Iný Klimáček) Meno Viliama Klimáčka pozná na (nielen) Slovensku určite každý. Už takmer 30 rokov pôsobí na divadelnej scéne a mnohé jeho divadelné hry sú beznádejné vypredané dlho dopredu. Výroky z hier sa dostali do povedomia ľudí aj "ústnym podaní", jednoducho zľudoveli. Viliam Klimáček bol od roku 1985 spoluzakladateľom divadla GUnaGU, ktoré uvádza výlučne novú drámu. Od roku 1993 pôsobí na voľnej nohe, stal sa umeleckým šéfom svojho divadla a jedným z jeho režisérov. Je autorom divadelných, televíznych a rozhlasových hier, zbierok poézie, experimentálnych rozprávok, operných libriet aj románov. Ako jediný na Slovensku je sedemnásobným nositeľom pražskej Ceny Alfréda Radoka, ktorú udeľujú za najlepšiu slovenskú a českú hru roka. Získal dve ceny Dráma, ako aj viaceré ocenenia Slovenského literárneho fondu, Cenu Tatrabanky za umenie, Hlavnú cenu súbehu Román 2006, bol finalistom súťaže Anasoft litera 2008, kde získal Cenu čitateľov. Cenu IBBY získala jeho experimentálna rozprávková kniha NOHA K NOHE, ktorá bola vybraná v Poľsku medzi Kánon 50 najlepších detských kníh sveta. Jeho hry sú preložené do angličtiny, nemčiny, chorvátčiny, češtiny, ruštiny, taliančiny, turečtiny, arabčiny, francúzštiny.