Publikácie Divadelného ústavu
Teatrálny svet 1839 - 1939 / The theatrical world
Anna Grusková
Publication detail
Aj v tom najmenšom mestečku či dedine na území dnešného Slovenska sa našli Romeovia i Júlie, Kubovia a Aničky. Záľubu v „divadelníčení“ si do nových domovov priniesli aj slovenskí vysťahovalci a následne ju zaznamenali prostredníctvom fotografie. Fotografia zachytáva to, čo už nikdy nebude rovnaké, teda smrť okamihu. Na podobnom princípe funguje aj divadlo, ktoré prebieha a zároveň zomiera v čase a priestore medzi hercami a divákmi. Dlho to bola jedine fotografia, ktorá mu zabezpečovala ďalší život. Kniha sa skladá zo štyroch tematických celkov. O histórii divadla i jeho fotografovaní vypovedajú unikátne dobové herecké portréty, portréty divadelných súborov a v súvislosti s technickým vývojom postupne aj snímky z inscenácií. Množstvo vizuálnych dokumentov je svedectvom o bohatej a rôznorodej činnosti divadelníkov a divadelníčok na celom území dnešného Slovenska aj mimo neho – od bábkových produkcií cez činoherné inscenácie až po operu a balet. Mimoriadne pôsobivé sú najmä skupinové fotografie divadelných súborov profesionálov aj amatérov. Nehralo sa však iba na javisku. Divadelné prostriedky ako predpísané repliky, kostýmy či premyslenáscénografia dominovali v mestských slávnostiach aj vo vidieckych obradoch a zábavách. Publikácia umožňuje nazrieť do čias pred druhou svetovou vojnou, keď sa ľudia neponárali do monitorov a displejov, ale v divadelných dekoráciách pózovali pred objektívmi tých, ktorí pre nás zachytili ich dojímavý, teatrálny svet. Zostavila a úvodnú štúdiu napísala: Anna Grusková Lektoroval: prof. Václav Macek, CSc. Návrh obálky, dizajn a zalomenie: Eva Kašáková a Ľubica Segečová Bibliografická spolupráca: Anna Zajacová Preklad do angličtiny: Martina Herbst, Janete Livingstone (Inštitúcie)
Book excerpt
Hlavnými dôvodmi toho, že sme nakoniec do medzinárodného projektu digitalizácie najstarších divadelných a paradivadelných fotografií vstúpili, bolo to, že sme si uvedomovali ich pominuteľnosť, roztrúsenosť, no najmä ich nevyužité možnosti pre spoznávanie divadla a divadelnosti. Vytvorenie kolekcie a príslušných metadát k digitalizovaným objektom chápeme ako základný výskum pre nové, komplexné dejiny staršieho slovenského divadla, ktoré sa budú môcť výraznejšie opierať o vizuálny materiál.