Druhý zväzok súborného diela Stanislava Vrbku. Popri divadelných kritikách sa Stanislav Vrbka systematicky venoval písaniu o divadelnom organizme. Neprestajne reflektoval, analyzoval, ba aj korigoval viaceré nedôslednosti a skryté i zjavné nánosy priemernosti, ktoré sa usídlili v každodennom divadelnom živote. Pre kritika bolo charakteristické neustále hľadanie zmyslu divadla. Interesoval sa o divadelné školstvo, o budúcnosť mladých absolventov, prísnym analytickým okom premeriaval ten-ktorý divadelný súbor a odhaľoval jeho vzostupy a pády nielen izolovane, ale kládol neraz pred divadelníkov vysoké méty a porovnával ich s tými najlepšími. Až mrazivo pôsobia jeho prorocké slová, ktoré napísal v súvislosti so stavom a perspektívou nášho činoherného herectva v SND. Kriticky sa neváhal pozrieť aj na činnosť organizácií združujúcich divadelníkov. Hoci sám žil a pracoval v socialistickej krajine, ktorú ovládala jedna politická strana, nebál sa otvorene vyjadriť neľútostnú analýzu ideologických „tliachaní“ a proklamovaných výziev. Tie boli zväčša na míle vzdialené od ochoty aktívne sa angažovať a činmi prispievať k premene reality. Vrbkovi nekonvenoval schematický, ba neraz až vulgárny duch slovenskej dramatickej literatúry, z ktorej sa vytratili ľudia a často sa z nich stali iba „vešiaky na idey“, ktoré mali tlmočiť potencionálnemu čitateľovi a divákovi posolstvo o súboji dobrého s lepším a fatamorgánu svetlých zajtrajškov socialistického raja. V divadelnokritickej činnosti sa zameriaval aj na zahraničné divadlo. Nestaval sa k nemu s neskrývaným obdivom, ale tiež ho kriticky hodnotil. Ak našiel v tvorbe inonárodných divadelných súborov pozitívne umelecké inšpirácie, ponúkal ich vo svojich kritických analýzach slovenským divadelníkom. Pri čítaní II. zväzku Súborného diela Stanislava Vrbku sa pred čitateľom objaví bohaté spektrum kritikových tematických okruhov, Za touto vypätou aktivitou stojí autorova osobná vášeň pre divadlo, ktorá sa nedá prehliadnuť. Prijmite pozvanie na cestu... „Všetko je tu cestou preskúšavajúceho a načúvajúceho odpovedania. Na ceste vždy číha nebezpečenstvo, že sa stane bludnou. Chôdza po takýchto cestách vyžaduje cvik. Zácvik je remeslo. Vydržte na ceste aj v skutočnej núdzi a vytrvalo sa učte, aj za cenu poblúdenia, remeslu myslenia.“ (Martin Heidegger: Nachwort. Ein Brief an einen jungen Studenten, 1950) Stanislav Vrbka bol kritikom, pre ktorého systematická každodenná umeleckokritická činnosť nebola len zamestnaním, ale najmä nadosobným zameraním. Vo svojej divadelnokritickej činnosti spájal nevšedné odborné kvality – osobnostný kultúrny rozhľad, vnímanie zložitého umeleckého procesu v kontextoch a súvislostiach, zmysel pre opísanie detailu prchavého okamihu divadelnej inscenácie – s etickou osobnostnou a osobnou rovinou. Bol si vedomý hlbokej zodpovednosti voči umelcom i čitateľom. Uvedomoval si, že kritika je činnosť, ktorá nemá reprízu, ale musí hovoriť presne a vecne nepokrivené slová o stave slovenskej divadelnej kultúry – o stave umeleckých súborov, slovenskej divadelnej réžie, herectva, aj o cestách slovenskej dramatickej literatúry. Vrbkove analytické prieniky v divadelných kritikách podávajú obraz o niekoľkých desaťročiach vývinu slovenského profesionálneho divadelníctva. Môžu byť pre čitateľa aj zásadnou kultúrnou pamäťou, ktorá ponúka okrem detailnej analýzy aj syntetický pohľad, keď Vrbka hľadá východiská z bludných slepých ulíc a nekončiacich pohybov v kruhu bez nádeje na skutočný umelecký rozvoj. Rozsiahla tvorba divadelného kritika Stanislava Vrbku nás inšpirovala rozdeliť jeho dielo na dva veľké celky, ktoré súvisia najmä s autorovým profesionálnym vývojom. Prvý časový celok súborného diela Stanislava Vrbku ohraničujú roky 1955 – 1969 a obsahuje tieto zväzky: Kritiky divadelných inscenácií; Divadelné súvislosti; Osobnosti; Rozhlas, film a televízia; Kritika ako každodenná tvorba. Zväzky v druhom časovom celku od roku 1970 až do roku 1991 budú mať podobnú štruktúru ako tie z prvého. Pribudne k nim však aj nový významný zväzok – Interné hodnotenia divadelných inscenácií – mapujúci činnosť, ktorej sa kritik v danom období sústavne venoval. Sú to texty, ktoré doposiaľ neboli publikované a k odbornej a laickej verejnosti sa dostanú v knižnej podobe po prvý raz. Stanislav Vrbka -divadelný kritik, teatrológ a dramaturg (22. marca 1934 v Košiciach 1. decembra 1991 v Bratislave). Bol jedným z prvých absolventov špecializovaného štúdia divadelnej vedy – dramaturgie na Divadelnej fakulte Vysokej školy múzických umení. Podstatnú časť svojho profesijného záujmu venoval predovšetkým divadelnej kritike. Po skončení školy sa stal redaktorom časopisu Film a divadlo, niekoľko rokov ako redaktor pripravoval slovenskú časť v českých Divadelných novinách. Divadelné kritiky, články a štúdie publikoval v denníkoch i v domácich a zahraničných odborných divadelných časopisoch. Bol prvým riaditeľom slovenského Divadelného ústavu v Bratislave. Slovenské divadelníctvo prezentoval aj na európskom fóre. Ako odborný vedecký pracovník vytvoril v 70. rokoch minulého storočia takmer všetky dôležité koncepcie a analýzy, ktoré priamo ovplyvňovali rozvoj slovenského profesionálneho divadla. Autorsky pripravil desiatky hesiel o divadle a divadelných osobnostiach do Encyklopédie dramatických umení Slovenska. Zakladal Združenie slovenských divadelných kritikov a teoretikov. (Martin Timko)