Katalóg k priestorovej inštalácii Borisa Kudličku Milan Čorba. Odraz obrazu v rámci Pražského Quadriennale scénografie a divadelného umenia 2015. Osobnosť Milana Čorbu – kostýmového výtvarníka, ale aj scénografa a pedagóga – stelesňuje obraz výnimočného človeka so schopnosťou otvorene, ale s kritickým nadhľadom prijímať impulzy života. Zhodou okolností a životných náhod sa vydal cestou kostýmového výtvarníka. Tejto profesii zostal verný celý svoj život. Katalóg predstavujúci niekoľko vybraných výtvarných návrhov a myšlienok, ako aj priestorová inštalácia scénografa Borisa Kudličku s názvom Odraz obrazu v rámci Pražského Quadriennale scénografie a divadelného priestoru 2015 je poctou tvorivej osobnosti Milana Čorbu. (1. vydanie) Zostavil a úvodnú štúdiu napísal Ján Kocman Návrh obálky, dizajn a zalomenie Ján Šicko Preklad do angličtiny Júlia Sherwood , Jana Levická (popis fotografií), Oľga Ruppeldtová (súpis divadelnej tvorby) Milan Čorba (26. júl 1940 Bratislava – 11. máj 2013 Bratislava) Významný slovenský kostýmový výtvarník, ktorý priniesol do slovenskej scénografie nové poňatie kostýmu založené na dôkladnej analýze dramatického textu a analýze dobovej dokumentácie s dôrazom na kostým ako nositeľa dramatickej akcie. Študoval na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, pracoval v Slovenskej televízii, spolupracoval so Slovenským národným divadlom, Divadlom na korze, Novou scénou, Divadlom ASTORKA Korzo ʹ90, Národným divadlom v Prahe a mnohými ďalšími slovenskými a českými divadelnými scénami. Vytvoril scénografické návrhy k 120 filmom, vyše 200 divadelným a viac ako 400 televíznym inscenáciám. Medzi výrazné divadelné diela, na ktorých sa spolupodieľal, patria Čakanie na Godota, Clavijo, Ženba, Višňový sad, Výnosné miesto, Kupec benátsky, La Traviata a filmové či televízne diela Mário a kúzelník, Balada o siedmich obesených, Ružové sny, Tisícročná včela, Noční jazdci, Obsluhoval jsem anglického krále, Orbis Pictus, Kuře melancholik a ďalšie. Od roku 1975 prednášal na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. V roku 1995 bol vymenovaný za profesora v odbore divadelné umenie a veda. V rokoch 1990 – 1996 bol dekanom Činohernej a bábkarskej fakulty VŠMU a v rokoch 1996 – 2002 zastával funkciu rektora Vysokej školy múzických umení v Bratislave. Vyučoval predmety Kostýmová tvorba, Hmotná kultúra, Duchovná a hmotná kultúra. Spolu s prof. Vychodilom a prof. Purkyňovou vychoval niekoľko generácií scénografov a spolupodieľal sa na budovaní bratislavskej scénografickej školy. Bol držiteľom viacerých divadelných, filmových a televíznych ocenení. V rokoch 1983 a 1985 sa filmy, na ktorých spolupracoval s režisérom Petrom Weiglom, dostali do finále Emmy Awards. V rokoch 2000 a 2006 bol nominovaný na Českého leva za výtvarný počin. V roku 2006 mu prezident Slovenskej republiky udelil štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra II. triedy. V roku 2010 sa stal držiteľom Krištáľového krídla za celoživotné dielo, v roku 2011 ho Medzinárodný filmový festival Art Film Fest Trenčianske Teplice ocenil Zlatou kamerou za výrazný prínos do oblasti kinematografie. Je autorom kníh Kostýmová tvorba. Prednášky (Divadelný ústav, VŠMU, 2009), Oproti času (Marenčin PT, 2011), Kultúra a civilizácia (VŠMU, 2014) a Plameň sviečky slnku jasu nepridá (Kalligram, 2014).