Lúčime sa s ikonou slovenského baletu Augustou Herényiovou-Starostovou

Divadelný ústav prijal so zármutkom správu, že nás tento týždeň vo veku 94 rokov navždy opustila ikona slovenského baletu, primabalerína Augusta Herényiová-Starostová. V Slovenskom národnom divadle pôsobila od roku 1947.

O. Nedbal: Z rozprávky do rozprávky (SND, 1956), Gusta Heréyiová (Princezná), Jozef Zajko (Princ), zdroj: Zbierka biografík Divadelného ústavu

Augusta Herényiová-Starostová

(6. máj 1930, Bratislava – 11. november 2024, Bratislava) 

Gusta Herényiová-Starostová začínala v rokoch 1942 – 1947 v baletnej škole Elly Fuchsovej-Lehotskej. Ako sedemnásťročná sa stala členkou baletu Slovenského národného divadla.  Mladá baletka v sebe mala zdravú dávku ctižiadostivosti, pracovitosť a vytrvalosť – tri základné vlastnosti, ktoré musí mať človek, ktorý chce v tomto náročnom povolaní uspieť. Ale už pri vstupe na baletnú scénu jej vtedajší choreograf, národný umelec Miroslav Kúra zveril v roku 1948 úlohu v Gershwinovej Rapsódii v modrom a v Stravinského balete Petruška. O tri roky neskôr debutovala v Delibesovej Coppélii ako Swanilda, aby ňou vykročila za desiatkami sólistických partov v širokom repertoári baletu SND.  Svoje baletné umenie zdokonaľovala Gusta Hérenyiová-Starostová aj na štvormesačnej umeleckej stáži v Moskve u prísnej a náročnej Sulamif Meserevovovej, bývalej primabaleríny Veľkého divadla a jednej z najlepších pedagogičiek baletného umenia. Po ukončení aktívnej kariéry v balete SND pôsobila ako pedagogička a asistentka choreografie – svoje tridsaťročné skúsenosti odovzdávala mladým sólistom baletu SND. S baletom SND bola nepretržite spojená od roku 1947 až do odchodu do dôchodku v roku 1984, takmer plných 37 sezón. V rokoch 1982 – 1984 okrem toho pôsobila ako pedagogička aj v NSR. 

P. I. Čajkovskij: Labutie Jazero (SND, 1953), Gusta Herényiová (Odetta), Vladimír Marek (Princ), foto: Otakar Nehera

Ako osobnosť príťažlivá svojím zjavom, suverénna v tanečnej technike, s vynikajúcimi hereckými schopnosťami našla plné uplatnenie pri stvárnení postáv rôznych žánrov. Zlatovláska z Nedbalovho baletu Z rozprávky do rozprávky (1956), Herečka z Afanasievových Plameňov Paríža (1952) alebo Zarema z jeho Bachčisarajskej fontány (1953), Aurora z Čajkovského Spiacej krásavice (1957), Odetta a Odília z jeho Labutieho jazera (1964), Popoluška z Prokofievovho rovnomenného baletu (1951), Pani Medenej hory z Kamenného kvietka (1958) alebo Júlia z Rómea a Júlie (1968), Mechmene Banu z Melikovovej Legendy o láske (1963) alebo Giselle a Myrta zo svetoznámeho baletu Adamovej Giselle (1956, 1966) – to je len stručný výpočet najúspešnejších postáv, ktorými očarila publikum. V každej zo svojich úloh sa vyznačovala precíznym, priezračne čistým predvedením pohybového textu, snahou o preniknutie k podstate danej úlohy a o pôsobivé pretlmočenie danej témy. 

Ako sólistka baletu SND sa nikdy neuspokojila s dosiahnutým. Vždy chcela čosi viac a lepšie. Práve túžbe po neustálom napredovaní vďačí za roky veľmi plodné, plné diania, ktoré dali jej životu pocit naplnenia a duševného uspokojenia. Za roky, ktoré znamenali síce tvrdú prácu a veľa odriekania,  ale na druhej strane aj úspech a uznanie. Za veľa vďačila aj svojmu manželovi, bývalému sólistovi baletu SND Milanovi Hérenyimu a dokonalej harmónii súkromného a umeleckého života. 
Za svoje baletné umenie si Gusta Hérenyiová-Starostová vyslúžila vyznamenania Za vynikajúcu prácu a v roku 1966 titul zaslúžilej umelkyne. Začiatkom roka 2015 si od prezidenta prevzala štátne vyznamenanie Pribinov kríž I. triedy.

Augusta Herényiová-Starostová navždy odišla 11. novembra 2024 vo veku 94 rokov. Česť jej pamiatke. 

P. I. Čajkovskij: Labutie Jazero (SND, 1972), Gusta Herényiová (Odília), Zoltán Nagy (Princ), zdroj: Zbierka inscenácií DÚ
 

Fotografie: Zbierka inscenácií Divadelného ústavu