Navždy nás opustil režisér a pedagóg Juraj Svoboda
Vo veku 89 rokov nás navždy opustil divadelný, televízny, filmový aj rozhlasový režisér a pedagóg Juraj Svoboda (30. 12. 1933, Opava - 8. 9. 2023, Praha). Pripomeňte si spolu s nami najvýznamnejšie medzníky v jeho divadelnej kariére.
Juraj Svoboda absolvoval v roku 1957 štúdium réžie na VŠMU v Bratislave. V rokoch 1956 – 1960 bol režisérom DJP v Žiline, 1960 – 1961 KD Trnava, od roku 1961 pôsobil v Bratislave – 1961 – 1968 ako režisér ČST, 1968 – 1971 v činohre NS, od roku 1971 ako pedagóg, 1975 – 1976 pôsobil aj ako dekan Divadelnej fakulty VŠMU.
Po režijnom debute Komédia bez groša (1957) v Divadle Petra Jilemnického v Žiline sa zameral vo svojej tvorbe na inonárodnú dramatiku 20. storočia: Čudák (1957), Spoločný byt (1957), Tie strašidlá (1957), Taká láska (1958), Svet nemá čakáreň (1959), Bubny a trúbky (1959), Pod starými jaseňmi (1959), Hrozienko na slnku (1960) – najmä touto inscenáciou dosiahol tvorivý umelecký úspech.
Počas ročného pôsobenia v Krajovom divadle Trnava režíroval Shakespearov Sen noci svätojánskej (1961) a svoj umelecký tvorivý záujem orientoval aj na slovenskú, sovietsku a českú dramatiku. Do povedomia trnavského publika vstúpil Juraj Svoboda najmä prvým divadelným uvedením T. Williamsa – inscenáciou Zostup Orfeov (1961), kde sa upriamil na zvýraznenie básnických kvalít textu a baladického pôsobenia refrénov. Inscenácia mala prudký rytmus peripetií a mohutné vyznenie katastrofy.
Ako režisér ČST Bratislava režíroval viacero televíznych inscenácií pozoruhodných klasických i súčasných diel: Hosť (1961), Väzni z Altony (1962), Jeppe z vŕšku (1963), Večerná chvíľa neskorej jesene (1964), Čas tvojho žitia (1964), Človek, ktorého zbili (1965), Ľahostajní (1966), Anna Christie (1967), Štyri strany sveta (1967), Príhoda v chatke (1968).
V roku 1968 sa vrátil do divadla (NS, Bratislava), kde inscenoval dramatiku 20. storočia – J. Anouihl: Škovránok (1969), W. Inge: Akoby ten deň nechcel odísť (1969), J. Švarc: Šarkan (1969), L. Andrejev: Ten, čo dostáva zauchá (1970), A. Arbuzov: Šťastné dni nešťastného človeka (1971). V sedemdesiatych rokoch sa venoval najmä pedagogickej činnosti, ale nevyhýbal sa ani tvorivej spolupráci s viacerými slovenskými divadlami.
V SND inscenoval hry komornejšieho charakteru A. Watkyn – E. Dudley: Večer príde vrah (1967), J. Cocteau: Ľudský hlas (1967), J. Cocteau: Krásny ľahostajný (1967), E. OʼNeill: Cesta dlhého dňa do noci (1968).
V DJP Trnava nadviazal na svoj režijný úspech s Williamsom inscenáciou Električka zvaná Túžba (1965), na Poetickej scéne Novej scény zaujali jeho inscenácie Sofoklovej Elektry (1978), V. Šikula – O. Šulaj: Vlha (1984), J. Papp – J. Mokoš: Kára plná bolesti (1985).
Na konci sedemdesiatych rokov nadviazal systematickú spoluprácu so Štátnym divadlom Košice – I. Druce: V mene zeme a slnka (1979), A. Máša: Zurvalec (1981), A. Koenigsmark: Kto hovorí s koňom (1982), J. Osborne: Komik (1983).
Viacero významných inscenácií vytvoril v DSNP Martin – Pasca (1963), E. OʼNeill: Smútok pristane Elektre (1964), O. Wilde: Je dôležité mať Filipa (1964), F. G. Lorca: Dom Bernardy Alby (1977), A. Geľman: Zápisnica z jedného zasadnutia (1977), O. Zahradník: Sólo pre bicie (hodiny) /1986/. Vrcholným dielom z jeho martinskej tvorby bola inscenácia Mariša (1983) od bratov Mrštíkovcov.
Napísal viacero prác a štúdií o divadle (napr. Socialistický realizmus ako tvorivá umelecká metóda, 1982) či viacdielnu knihu spomienok o slovenských hercoch a režiséroch Dali nám viac ako (sme) si mysleli I., II. (2003, 2006).
Divadelný a filmový režisér a pedagóg Juraj Svoboda zomrel vo veku 89 rokov, v piatok 8. septembra 2023 v Prahe. Česť jeho pamiatke.
