8. december 1929 – 27. apríl 2004
Pavol Haspra patril k prvým absolventom špecializovaného štúdia divadelnej réžie na VŠMU v Bratislave, kde ho pedagogicky viedol profesor Jozef Budský. Roku 1954, ešte pred absolvovaním štúdia, nastúpil do Krajového divadla v Nitre. Podaril sa mu priam zázrak, keď vo veľmi krátkom čase umelecky chabý súbor sústredenou prácou priviedol medzi najambicióznejšie divadelné kolektívy. Hasprova ideologicky nezaťažená dramaturgia zohľadňovala herca a priťahovala diváka, jeho divadelné prostriedky sugestívnou expresivitou vypovedali principiálny boj opisnosti, šedivosti a akejkoľvek neumeleckosti. Pavol Haspra presadzoval príklon k jedinečnosti a umeleckým hodnotám drámy. Nekompromisné kritéria presadzoval aj vo výbere slovenskej dramatiky. Spomedzi vtedajších početných československých uvedení Karvašových diel Polnočná omša a Antigona a tí druhí vynikli práve Hasprove nitrianske naštudovania. Dodnes patria k najpozoruhodnejším inscenačným činom slovenskej karvašovskej dramaturgie.
Ohlas vynikajúcich nitrianskych úspechov priviedol Pavla Haspru na slovenskú reprezentačnú scénu, do činohry SND, kde sa iniciatívne adaptoval. Nevzdával sa expresivity, dynamizmu a sugestivity, pochopil však, že svoju prácu musí spájať s najcennejšou devízou reprezentačného súboru, a tou bolo herectvo. Spoľahol sa predovšetkým na tzv. „strednú“ hereckú generáciu, ktorá sa ocitla na vrchole tvorivých síl, životnej a umeleckej zrelosti. Príležitosti však dával aj talentovaným mladým. Vynikajúco si porozumel s vernými spolupracovníkmi scénografom Vladimírom Suchánkom a kostýmovou výtvarníčkou Helenou Bezákovou.
V novej spoločensko-politickej situácii 70. a 80. rokov uviedol viaceré pôvodné slovenské hry. Z preferovanej tvorby súčasných dramatikov sa orientoval na tituly, ktoré patrili k pozoruhodnejším dielam. Inscenačne objavil dovtedy neuvádzané, ba aj zabudnuté hry staršej slovenskej dramatiky. Veľký ohlas dosahoval priebojným uvádzaním klasickej svetovej drámy a ruskej dramatiky. Hasprove expresívne shakespearovské inscenácie, dramatizácie Dostojevského diel a výber z najnovšej sovietskej dramatiky zvučali aktuálnym a aj nadčasovým ľudským posolstvom.
Ako jeden z prvých divadelných režisérov začal intenzívne spolupracovať s televíziou. Pochopil špecifiká dramatickej tvorby v televízii a bravúrne ovládol televíznu a filmovú techniku. Významným spôsobom formoval povestný fenomén bratislavských televíznych pondelkov. Nakrútil úctyhodné množstvo televíznych inscenácii a filmov. Dodnes ostávajú, rovnako ako jeho divadelná tvorba, najnáročnejším umeleckým meradlom.
Martin Timko
Kurátor Martin Timko
Odborná spolupráca Ján Jaborník, Zuzana Nemcová, Katarína Kunová
Grafické riešenie Viera Burešová
Divadelný ústav Bratislava © 2009
