Pavol Haspra

8. december 1929 – 27. apríl 2004

Pavol Haspra patril k prvým absolventom špecializovaného štúdia divadelnej réžie na VŠMU v Bratislave, kde ho pedagogicky viedol profesor Jozef Budský. Roku 1954, ešte pred absolvovaním štúdia, nastúpil do Krajového divadla v Nitre.  Podaril sa mu priam zázrak, keď vo veľmi krátkom čase umelecky chabý súbor sústredenou prácou priviedol medzi najambicióznejšie divadelné kolektívy. Hasprova ideologicky nezaťažená dramaturgia zohľadňovala herca a priťahovala diváka, jeho divadelné prostriedky sugestívnou expresivitou vypovedali principiálny boj opisnosti, šedivosti a akejkoľvek neumeleckosti.  Pavol Haspra  presadzoval príklon k jedinečnosti a umeleckým hodnotám drámy. Nekompromisné kritéria presadzoval aj vo výbere slovenskej dramatiky. Spomedzi vtedajších početných československých uvedení Karvašových diel Polnočná omša a Antigona a tí druhí vynikli práve Hasprove nitrianske naštudovania. Dodnes  patria k najpozoruhodnejším inscenačným činom slovenskej karvašovskej dramaturgie.

Ohlas vynikajúcich nitrianskych úspechov priviedol Pavla Haspru na slovenskú reprezentačnú  scénu, do činohry SND, kde sa iniciatívne adaptoval. Nevzdával sa expresivity, dynamizmu a sugestivity, pochopil však, že svoju prácu musí spájať s najcennejšou devízou reprezentačného súboru, a tou bolo herectvo. Spoľahol sa  predovšetkým na tzv. „strednú“ hereckú generáciu, ktorá sa ocitla na vrchole tvorivých síl, životnej a umeleckej zrelosti. Príležitosti však dával aj talentovaným mladým. Vynikajúco si porozumel s vernými spolupracovníkmi scénografom Vladimírom Suchánkom a kostýmovou výtvarníčkou Helenou Bezákovou.

V novej spoločensko-politickej situácii 70. a 80. rokov uviedol viaceré pôvodné slovenské hry. Z preferovanej tvorby súčasných dramatikov sa orientoval na tituly, ktoré patrili k pozoruhodnejším dielam. Inscenačne objavil dovtedy neuvádzané, ba aj zabudnuté hry staršej slovenskej dramatiky. Veľký ohlas dosahoval priebojným  uvádzaním klasickej svetovej drámy a ruskej dramatiky. Hasprove expresívne shakespearovské inscenácie, dramatizácie Dostojevského diel a výber z najnovšej sovietskej dramatiky  zvučali aktuálnym a aj nadčasovým ľudským posolstvom.

Ako jeden z prvých divadelných režisérov začal intenzívne spolupracovať s televíziou. Pochopil špecifiká dramatickej tvorby v televízii a bravúrne ovládol televíznu a filmovú techniku. Významným spôsobom formoval povestný fenomén bratislavských televíznych pondelkov. Nakrútil úctyhodné množstvo televíznych inscenácii a filmov. Dodnes ostávajú, rovnako ako jeho divadelná tvorba, najnáročnejším umeleckým meradlom.

Martin Timko

 

Kurátor Martin Timko 
Odborná spolupráca Ján Jaborník, Zuzana Nemcová, Katarína Kunová 
Grafické riešenie Viera Burešová 
Divadelný ústav Bratislava ©  2009

 

A
A
A
.