Publikácie Divadelného ústavu
RAKÚSKA DRÁMA
Publication detail
Ewald Palmetshofer die unverheiratete
Preložili Martina Vannayová a Andrej Zmeček.
Ferdinand Schmalz jedermann (stirbt)
Preložil Ladislav Šimon.
Miroslava Svolikova europa flieht nach europa
Preložil Adam Bžoch.
Hilde Haider-Pregler (úvod)
Preložil Ladislav Šimon.
Odkaz na video:
Kolektív autorov: Rakúska dráma - YouTube
Divadelný ústav vydal v edícii Nová dráma/New Drama výber zo súčasnej rakúskej drámy. Rakúska kultúra je nám blízka a publikácia to dosvedčuje. Divadelné hry Ewalda Palmetshofera už diváci mali možnosť vidieť aj v slovenských divadlách, rodičia Miroslavy Svolikovej pochádzajú zo Slovenska a divadelná hra Ferdinadna Schmalza je inšpirovaná svetoznámou hrou Huga von Hofmannsthala Jedermann, ktorú poznáme aj v našom kultúrnom kontexte. Témy týchto divadelných hier reflektujú aj istú spriaznenosť našich krajín, v dobrom i zlom.
Ďakujeme za pomoc pri príprave publikácie: Rita Czapka, Burgtheater, Wien.
Vielen Dank für die Hilfe bei der Vorbereitung des Buches: Rita Czapka, Burgtheater, Wien.
„Hrami Ewalda Palmetshofera, Ferdinanda Schmalza a Miroslavy Svolikovej sa začala nová éra v postmodernom, resp. postdramatickom divadle. Ich texty sú starostlivo vypracované umelecké artefakty, ktoré estetickým spôsobom narušujú normatívnosť a nevyhýbajú sa ani prekvapujúcim metaforám a slovným hrám.
V hre nevydatá spojením historických faktov s novou interpretáciou atridského mýtu Palmetshofer oživuje pre dnešné divadlo antickú tragiku vo forme modernej analytickej drámy. Zaujme spôsob, ako sa rakúska spoluvina na nacistickej minulosti krajiny predkladá na diskusiu s pomocou perspektívy troch generácií, reprezentovaných tromi ženami. Schmalzova hra pán hocikto (zomiera) hovorí o tom, že v dnešnej svetskej spoločnosti nerozhodujú bytosti z iného sveta, víťazov či porazených určuje moc peňazí. Schmalzova „centrálna“ otázka, ako sa človek pozerá spätne na svoj život pod hrozbou skorej smrti, je stále aktuálna. V hre európin útek do európy Svolikova odvážne ponúkla nové spracovanie mýtu o začiatkoch európskych dejín. Názorné zobrazenie – racionálne preťaženej – „skutočnosti“ dnešnej Európy sa v postmodernom (divadelnom) jazyku Svolikovej stáva ironicko-grotesknou fraškou. Jej vybrúsený hudobno-lyrický jazyk nepohrdne každodennými frázami ani slovnými hračkami.
Palmetshofer, Schmalz a Svolikova vytvorili javiskové diela vysokej umeleckej hodnoty, pričom u každého z nich zaujme nezameniteľný vlastný štýl. Ich texty nie sú iba „hovorené hry“ (Sprechstücke), ale vo svojej scénicko-performatívnej realizácii aj hybridy, ktoré pracujú so synestéziami, obraznosťou, rytmom, hudobnosťou a komediálnosťou. Podstatný význam tu majú zbory. Ale ani jeden z týchto troch autorov sa neuspokojuje s „umením pre umenie“. Ich úsilie je naskrze politické, ale nie takým spôsobom, ako to bolo v niekdajšom „politickom divadle“, teda v zmysle politickej ideológie. K slovu sa u nich dostávajú aktuálne problémy sprevádzané kritickým pohľadom. U Svolikovej ide o utópiu Európy, ktorá sa nebude zakaždým znova rozdrobovať tak, ako v minulosti, v prítomnosti a pravdepodobne aj v budúcnosti. Schmalz sa v textoch reanimujúcich kritickú „ľudovú hru“ sústreďuje na búriacich sa outsiderov v neokapitalistickej spoločnosti blahobytu a zábavy. Pre Palmetshofera je jazyk – či už verejný, alebo každodenný – nástrojom, ktorý ovplyvňuje tak politiku, ako aj spoločnosť."
Hilde Haider-Pregler
Ewald Palmetshofer sa narodil v roku 1978 v Linzi. Vyštudoval teológiu, filozofiu a psychológiu vo Viedni. Ako dramatik prerazil, keď ho kritici a kritičky v odbornom časopise Theater heute v roku 2008 zvolili za najlepšieho začínajúceho dramatika. V tom istom roku získal aj Dramatikerpreis des Kulturkreises der deutschen Wirtschaft a ocenenie Nestroy-Preis. Jeho divadelné hry hamlet je mŕtvy. stav beztiaže (hamlet ist tot. keine schwerkraft) a faust je hladný a zabehla mu grétka (faust hat hunger und verschluckt sich an einer grete) boli v rokoch 2008 a 2010 pozvané na prestížnu prehliadku súčasnej drámy Mülheimer Theatertage NRW „Stücke“. Drámu tier. man wird doch bitte unterschicht uviedlo v roku 2010 divadlo Staatsschauspiel v Drážďanoch. V roku 2011 získal Förderpreise der Stadt Wien v kategórii literárna tvorba. V rokoch 2012 a 2014 uviedlo jeho nové hry räuber.schuldengenital a nevydatá (die unverheiratete) známe viedenské divadlo Akademietheater. Vytvoril tiež aktualizované verzie klasických drám Christophera Marlowa (Edward II. Die Liebe bin ich) alebo Gerharta Hauptmanna (Vor Sonnenaufgang). Najnovšiu hru Die Verlorenen úspešne premiérovalo na jeseň 2019 mníchovské Residenztheater a bola pozvaná na Mülheimer Theatertage NRW „Stücke“. V roku 2020 ju ocenili za najlepšiu hru sezóny 2019/2020 v ankete časopisu Theater heute. Hry hamlet je mŕtvy. stav beztiaže a faust je hladný a zabehla mu grétka boli v roku 2015 uvedené aj na Slovensku, v Divadle Andreja Bagara Nitra v réžii Svetozára Sprušanského.
Ferdinand Schmalz sa narodil v roku 1985 v Grazi. Vyštudoval divadelnú vedu a filozofiu vo Viedni a absolvoval kurz Forum Text v Grazi. Ako asistent réžie pôsobil v Schauspielhaus Wien a Schauspielhaus Düsseldorf. Je členom nezávislej skupiny mulde_17 a je spoluzakladateľom festivalu Plötzlichkeiten v Theater im Bahnhof Graz. Už za svoju prvý hru am beispiel butter dostal v roku 2013 Retzhofer Dramapreis, v roku 2014 bol za ňu nominovaný na ocenenie Mülheimer Dramatikerpreis, ktoré sa udeľuje na festivale Mülheimer Theatertage NRW „Stücke“. V roku 2014 bol tiež ocenený kritikmi a kritičkami odborného časopisu Theater heute ako najlepší začínajúci dramatik a bolo mu udelené Wiener Dramatik Stipendium. S hrou dosenfleisch bol pozvaný na festival Mülheimer Theatertage NRW „Stücke“ a jej inscenácia (Burgtheater vo Viedni) hosťovala na festivale Autorentheatertage v Deutsches Theater Berlin. Hru herzerlfresser uviedol RBB ako rozhlasovú hru a Burgtheater ako divadelnú inscenáciu. V roku 2017 dostal ocenenia Kasseler Förderpreis Komische Literatur a Ingeborg Bachmann-Preis a jeho hra thermale widerstand bola pozvaná opäť na festival do Mülheimu. V roku 2018 bol vyznamenaný cenami Ludwig-Mülheims-Theaterpreis a Nestroy-Preis za hru pán hocikto (zomiera) [jedermann (stirbt)], ktorú premiérovo uviedol Burgtheater. Ferdinand Schmalz bol v roku 2020 vyznamenaný literárnou cenou Peter-Rosegger Literaturpreis.
Miroslava Svolikova sa narodila v roku 1986 vo Viedni. Študovala filozofiu na univerzitách vo Viedni a v Paríži, výtvarné umenie na Akademie der bildenden Künste Wien a scénické písanie na Dramaforum na uniT v Grazi. Za divadelnú hru die hockenden, ktorú prvýkrát uviedol Burgtheater, získala cenu Retzhofer Dramapreis. V Schauspielhaus Wien získala v roku 2016 štipendium Hansa Gratzera, v rámci ktorého napísala hru Diese Mauer fasst sich selbst zusammen und der Stern hat gesprochen, der Stern hat auch was gesagt, a ktorá bola v tomto viedenskom divadle následne aj uvedená. V roku 2017 nasledovalo ocenenie Hermann-Sudermann Preis v rámci festivalu Autorentheatertage v Deutsches Theater Berlin a nominácia na ocenenie Nestroy-Preis. V roku 2018 bola inscenácia európin útek do európy (europa flieht nach europa) otváracím predstavením festivalu Autorentheatertage v Deutsches Theater Berlin (premiéra Burgtheater, Kasino, 2018). V tom istom roku dostala cenu Theaterallianz der freien österreichischen Bühnen za hru Der sprecher und die Souffleuse. Miroslava Svolikova okrem dramatickej tvorby skladá hudbu a pracuje na umeleckom projekte YYY! V septembri 2020 sa uskutočnila premiéra hry Rand Miroslavy Svolikovej v Schauspielhaus Wien v réžii Tomasa Schweigena. Plánovaná premiéra jej novej hry Gi3F (Gott ist 3 Frauen) v januári 2021 v Theater Bamberg v réžii Jakoba Weissa bola presunutá z dôvodu pandémie.