Príčiny rozdielnej recepcie Giuseppe Verdiho a Richarda Wagnera na Slovensku – veľkej a trvalej obľúbenosti svetovo najhrávanejšieho talianskeho operného skladateľa Verdiho i „neobľúbenosti“ nemeckého velikána Wagnera.

Recenzenti: Mgr. Michaela Mojžišová, PhD.,

Grafický dizajn a zalomenie: Ondrej Gavalda

Tlač: Bittner print s. r. o.

Skladateľ Giuseppe Verdi bol celoživotnou láskou teatrológa Ladislava Čavojského (1932 – 2014), ale úctu mal aj k tvorbe Richarda Wagnera. Z jeho vzťahu k týmto dvom velikánom sa zrodila kniha o ich tak odlišnom opuse, a zároveň aj kniha o ich operách na slovenských javiskách. Autor v nej porovnáva život i dielo talianskeho a nemeckého skladateľa a vychádzajúc z cudzích i vlastných kritík inscenácií ich diel načrtáva obraz vývoja operného umenia na Slovensku v uplynulom storočí. Ladislav Čavojský vždy vedel zaujať neopakovateľným jazykom, humorom aj schopnosťou získať si čitateľa svojím nadšením pre scénické umenie. Tieto vlastnosti charakterizujú aj jeho poslednú knihu, ktorú však už nestihol dokončiť.

Jeho zámer naplnil a chýbajúce časti doplnil operný kritik Vladimír Blaho, nedokončený rukopis Ladislava Čavojského na vydanie pripravila dcéra Ladislava Čavojského, Katarína Ducárová.

„Obaja sa narodili v rovnakom čase, no ďaleko od seba. Medzi ich rodnými krajinami stoja Alpy. Ich svety oveľa viac rozdeľuje hudba, komponovanie opier. Akoby ani neboli súčasníci, lež skladatelia z rôznych storočí. Jeden písal pre vyvolených a pre svoje diela si dal postaviť chrám len pre zasvätených, druhý oslovil divácke masy a hrá sa po celom svete.

O Wagnerovi filozofi filozofujú, že je to ,tragédia zrodená z ducha hudby‘. O Verdim možno povedať, že je to ,hudba zrodená z ducha tragédie‘ (Shakespeara, Schillera, Huga).

Chcem sa presvedčiť, že tieto dve zásady, dva programy, oslovujú operných tvorcov, včerajších i dnešných inscenátorov. Nie je to iba zápas spevákov na hrade Wartburg, ale sústavný boj o zdivadelnenie opery vo všetkých operných domoch. Všetky domy

sveta proti jednému dómu v Bayreuthe. Zbožštenému Germánovi postavili sídlo z kráľovskej priazne, zbožňovanému Talianovi otvorili srdcia všade, kde sa hrala opera.

Podnecovatelia toho v jadre ušľachtilého zápasu sa narodili pred dvesto rokmi. Richard Wagner (22. 5. 1813 – 13. 2. 1883), Giuseppe Verdi o necelých päť mesiacov

neskôr (10. 10. 1813 – 27. 1. 1901). Verdi dlhšie žil, viac diel vytvoril. No nielen preto sa s ním u nás stretávame oveľa, oveľa častejšie ako s nemeckým reformátorom

(Nemci majú silný sklon všetko reformovať, od náboženstva po hudbu). Keď hrajú Verdiho, divákov lovia do sietí, keď Wagnera, iba na udicu. Verdi a Wagner vstúpili do Prešporka v rovnakom čase, roku 1855. Wagner mal za sebou Rienziho, Blúdiaceho Holanďana, Tannhäusera aj Lohengrina. Verdi devätnásť opier. Nielen prvé úspechy, nielen operné galeje, keď ročne skomponoval aj dve diela, ale aj svoje operné logo, trojicu najpopulárnejších opier – Rigoletto, Trubadúr, La traviata. V Prešporku sa roku 1855 Verdi predstavil Trubadúrom, Macbethom a Ernanim, Wagner iba predohrou k opere Rienzi.

Verdi operou, Wagner predohrou. Verdi ako dramatik, Wagner ako symfonik. Až roku 1870 sa v Prešporku hral Lohengrin aj Tannhäuser. Až od tohto dátumu začal u nás zápas operných titanov. Občasné slávnosti wagnerovské, sústavné hody verdiovské.

Do SND skladatelia nevkročili naraz. Prvý sa predstavil Verdi Rigolettom (1920), druhý Wagner Tannhäuserom (1922). (...)“

Ladislav Čavojský: Verdi a Wagner. Operní reformátori na našich javiskách

(úryvok z edičného zámeru knihy)

LADISLAV ČAVOJSKÝ, CSc. (17. 1. 1932, Trnava – 9. 1. 2014, Bratislava) – divadelný historik a kritik. Štúdium divadelnej vedy absolvoval na VŠMU v Bratislave (1955). Od skončenia vysokej školy pôsobil nepretržite na vedeckom pracovisku Slovenskej akadémie vied (v súčasnosti Ústav divadelnej a filmovej vedy Centra vied o umení SAV). Jeho hlavnou výskumnou oblasťou bolo slovenské divadelníctvo od zrodu (1830) až po súčasnosť. Bol znalcom ochotníckeho i profesionálneho činoherného i hudobného divadla, najmä opery. Autor stoviek štúdií, článkov, kritík, recenzií a hesiel v dennej tlači, odborných časopisoch (Kultúrny život, Slovenské divadlo, Literárny týždenník, Divadelní noviny, Javisko, Teatro), knižných zborníkoch a encyklopedických dielach. Publikoval samostatné publikácie Divadlo v Trnave (1982), Divadlo v Brezne (1988), Prví a prvoradí herci SND (1993), Slovenské divadlo do roku 1919 (1997, 1998), Ferko Urbánek alebo Náš divadelný šlabikár (2011), je spoluautorom publikácií Kapitoly z dejín slovenského divadla (1967), Slovenské ochotnícke divadlo 1830 – 1980 (1983), Encyklopédia dramatických umení Slovenska (1989, 1990), Slovenské divadlo v 20. storočí (1999), Scénický architekt – architekt scény. Otto Šujan (2013). Vo svojich prácach sa zameriaval na spracovanie dovtedy nezmapovaných a divadelno-historicky nepreskúmaných súvislostí. V tomto duchu pripravoval aj svoju poslednú prácu o operných skladateľoch Giuseppe Verdim a Richardovi Wagnerovi na slovenských operných javiskách. Jeho vedecké bádanie a práca zasvätená divadlu boli ocenené Radom Ľudovíta Štúra II. triedy za mimoriadne zásluhy o rozvoj v oblasti kultúry a umenia (2010), Cenou Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti divadla a rozhlasu (2011) i Zlatou medailou SAV (2012).

Mgr. VLADIMÍR BLAHO (26. 10. 1943) absolvoval štúdium španielskeho a slovenského jazyka na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Jeho diplomová práca Tragickosť v Lorcových drámach neskôr vyšla aj knižne. V rokoch 1970 – 1982 pôsobil vo Výskumnom ústave kultúry a verejnej mienky, kde realizoval viaceré výskumy divadelného publika a kultúrnych záujmov. Potom pracoval na Odbore osvety Ministerstva kultúry SR ako odborný pracovník pre estetickú výchovu a záujmovú umeleckú činnosť, v rokoch 1987 – 1990 viedol Kabinet estetickej výchovy pri Osvetovom ústave, kde napísal publikáciu Ako rozumieť opere. V rokoch 1991 – 2003 bol odborným pracovníkom pre spevácke zbory Národného osvetového centra, kde organizoval festivaly a školenia pre amatérske spevácke zbory. Od začiatku sedemdesiatych rokov píše operné recenzie pre Hudobný život. Publikoval operné recenzie, operné medailóny a ďalšie články súvisiace s problematikou opery najprv v kultúrnej rubrike denníka Ľud (1974 – 1990), neskôr v Pravde, Práci, Národnej obrode a v časopise Javisko. V časopisoch Nové slovo a Literárny týždenník sa okrem operných recenzií venoval odbornému reflektovaniu festivalu Zvolenské hry zámocké, ako aj širšej kultúrnej a kultúrno-politickej publicistike. Publikuje na opernom portáli Opera Slovakia a recenzuje aj zahraničné operné inscenácie. Je autorom publikácie Viva La Bohéme! (Divadelný ústav, 2019) a autorom štúdie v zborníku Dejiny slovenského divadla II (Divadelný ústav, 2020).