Publikácie Divadelného ústavu

Hra o svätej Dorote

Mišo Kováč Adamov

Publication detail

Publisher
Divadelný ústav, Bratislava
Edition
Slovenské divadlo
Year of publication
2013
Number of pages
277
Size
163 x 235 mm, brožovaná väzba
Language
SK
ISBN
978-80-89369-53-9
Price
5,00 Akcia

Publikácia odborníka na slovenské ľudové divadlo, Miša Kováča Adamova vznikla na základe systematického mnohoročného výskumu (od šesťdesiatych rokov 20. storočia). Autor približuje v prvej časti – Štúdia legendu o svätej Dorote, jej bohatý výskyt na Slovensku (v istom spore so zjednodušovaním, že sa u nás hrala iba na jednom mieste) i s presahom na európsku tradíciu. Sleduje adaptácie legendy a jej rozličné regionálno-sociálne špecifiká. V druhej časti – Text rekonštruuje tri varianty podania hry (dedinské, mestské a ihráčske) činoherne, spevoherne i bábkarsko-tieňoherne. Knižné vydanie podáva doteraz najucelenejší obraz o slovenských hraných podobách legendy, aj s obohatením o pútavé spomienky na prieskum i zbieranie materiálu, ktoré sa zväčša dialo, neraz i dramaticky, počas totalitného režimu. Hra o svätej Dorote je inováciou motívov viacerých krajových variácií slovenského ľudového divadla i jeho poetiky. Hrávala sa do polovice minulého storočia pravidelným sezónnym cyklickým predvádzaním, vždy na konci januára do začiatku februára. (Sviatok má 6. 2.) Dnes ožíva vo folklórnych skupinách a v podaní divadelných súborov aj mimo tohto času. Ostáva i dokladom uchovania stôp európskeho stredovekého divadla. V slovenských podmienkach sa aktualizovala na „domáci spôsob“ kontaktného predstavenia. Nie iba na Horehroní, ako sa dlho tvrdilo, bez poznania rozsahu výskytu, ale takmer v celom priestore stredného a západného Slovenska, v istých lokalitách aj na východe. Jej nositelia sa usilovali o osobitný rozpútano-viazaný veršový prejav, lež i o vyjadrenie sociálnych duchovných zápasov. Preto ju komunistická totalita vytláčala z verejných vystúpení pokračovateľov pôvodnej ľudovej kultúry, uchovávajúcich nielen spev a tanec, ale aj divadlo. Rekonštrukcia vychádza zo skupinového odpočúvania pamätníkov vystúpení na strednom a západnom Slovensku i zo zverejnených zápisov, ktoré uvádzajú rozličné podoby pomenovaní hry: okrem názvu Hra o sv. Dorote aj Chodenie s Tomfilom či Chodenie s Deofilom, Kráľovská ihra a iné. Predvádzali ju autentickí nositelia ľudovej kultúry (z lásky k divadlu i pre radosť z hry), ale tiež sezónni poloprofesionáli, ihráči (najmä z miest). V činohernej časti improvizačným spôsobom. Preto mala mnoho variácií (prinajmenej v troch verziách) a v spevohernom zdvojení, ustálením textu piesne. Často aj prostredníctvom bábok a tieňohry. Uskutočňuje sa v nej jednota tragického i komického, sakralizáciou i karnevalizáciou reálneho i mýtického. Je paralelizáciou i synkrézou nielen činohry a opery, lež pri viacerých obdobách predvádzania aj bábkohry a tieňohry. V celku mala také systémové obsiahnutie hrových rozličností, aké sa uskutočňuje iba výnimočne. Skonštatoval to už Piotr Bogatyriov: „Kompozícia slovenskej Hry o svätej Dorote (...) je asi jedinečná v celej svetovej dramatickej literatúre“ (Ľudové divadlo české a slovenské, 1971, s. 185). (Mišo Kováč Adamov) Z martýrskych hier, ktorých hojný výskyt v Európe poznáme z čias stredoveku, sa na Slovensku etablovala fakticky iba Hra o svätej Dorote. A etablovala sa v dedinskom i mestskom prostredí, vo viacerých regiónoch. Prvý, kto sa pokúsil rekonštruovať fragmenty dorotskej ľudovej hry (pochopiteľne originálu, invariant pochádza zo zahraničia), bol prof. M. Slivka – zmapoval, nafotografoval a zachytil na filmový pás verziu známu v obci Hriňová. Aj on však vedel o viacerých verziách, no až Mišo Kováč Adamov podnikol mnohoročný systematický prieskum po Slovensku a vo svojej knihe podáva zatiaľ najucelenejší obraz o hraných i textových podobách tejto legendárnej hry. Jeho zistenia sú až prekvapujúce, v koľkých verziách a v koľkých podobách sa Hra o svätej Dorote na slovenskom území vyskytovala. Svedčí to o tom, že tragický príbeh Doroty bol slovenskému ľudu blízky nielen v podobe náboženskej hry, ale spracovaniami sa blížila podobám ľudového zvykoslovného divadla. Respektíve, že adaptácia stredovekého textu exploatovala ľudové teatralizované prejavy. V tomto ohľade ide o dielo celkom výnimočné. Kováčova práca je príkladne komplexná. Zaoberá sa samotnou legendou, hagiografiou mučenice, európskymi kontextmi i domácimi adaptáciami. Druhá kapitola, ktorá má názov Heuristika – výskumná správa, okrem mapovania regionálnych zvláštností, usúvzťažňovania zachovaných fragmentov textu, svedectiev o podobách uvádzania je zároveň traktáciou metódy výskumu, definuje východiská, zaznamenáva frekvenciu uvádzania podľa regiónov Slovenska. Toto všetko završuje komparácia zisteného – zhody i odlišnosti a ich zdroje. Prirodzene, autor pripája obsiahly súpis relevantnej literatúry – primárnej i sekundárnej. Autor sa však neuspokojil so skúmaním textov či textových fragmentov, ale uplatňuje pri svojom výskume aj teatrologické aspekty (postava, príbeh, scénografické riešenia, kostýmy a pod.). V druhej časti knihy skladá texty a textové fragmenty do ucelených podôb hry, pričom veľmi citlivo uvádza odlišnosti a ich význam i miesto v štruktúre hry, analyzuje jednotlivé situácie príbehu, zástoj postáv, ich vzájomné vzťahy a skúma rozdielnosti v tzv. mestskej a v dedinskej verzii, ktoré evidentne vykazujú zmysel tvorcov pre iné publikum, prostredie a hádam aj rozličné motivácie konania. (Vladimír Štefko) Problematika ľudového divadla a zvlášť legendických hier sa v odbornej literatúre neobjavuje často. Preto zámer Divadelného ústavu vydať knihu o Hre o svätej Dorote od Michala Kováča Adamova treba len privítať. Najmä preto, že ide o publikáciu, ktorá je založená na mnohoročných, takpovediac celoživotných výskumoch autora a prináša veľa cenného empirického materiálu. Jej cieľom je zosumarizovať poznatky z bádania od roku 1966 do súčasnosti, prezentovať ich v podobe virtuálneho modelu a využiť pre podkladový scenár. Uvedený scenár obsahuje všetky zaznamenané varianty. Veľkým prínosom knihy je aj veľmi podrobný opis metódy zberu materiálu. Pre etnológov má veľkú vypovedaciu hodnotu, pretože vysvetľuje absenciu napríklad piesňových zápisov, podrobnejších opisov masiek, kostýmov, rekvizít, dramatického priestoru, v ktorom sa hra odohráva. Za prínosné možno považovať aj spomenuté skúsenosti so zberom materiálu, ktoré vysvetľujú obmedzenia, pôsobiace na existenciu a vývin Hry o sv. Dorote. Rovnako aj opis situácií a atmosféry pri nahrávaní, charakteristiky informátorov sú z etnologického hľadiska veľmi dôležité. (Eleonóra Klepáčová)

Book excerpt

Najpodnetnejší príspevok do obohatenia konfliktov, ako aj spôsobu osobitného podania hry, som našiel práve v účasti ľudu, v jeho dvojjedinosti – z hľadiska divadelnej spoluhry (aktérstva) i diváckej zapojenosti (kreatívnej percepcie). V záznamoch nezreteľné prepojenie bolo často kľúčové, aj tým, ako sa vyvíja povaha skupiny Ľudu a jeho prístupu k Dorote i k tomu, čo sa s ňou deje. Menila sa v postojoch i v prejavoch akoby do skupinovej osoby – jej hromadného stelesnenia. Od výhrad k stotožneniu.

Back to all publications
A
A
A
.