Autor koncepcie a odborný garant: prof. PhDr. Vladimír Štefko, CSc. Autori štúdií: Juliana Beňová, Jaroslav Blaho, Juraj Hamar, Lukáš Kopas, Eva Kyselová, Karol Mišovic, Michaela Mojžišová, Zdenka Pašuthová, Soňa Šimková, Vladimír Štefko, Martin Timko, Miklós Vojtek Recenzenti: Vladimír Blaho, prof. Mgr. Dorota Gremlicová, PhD., Mgr. Peter Himič, PhD., prof. PhDr. Karol Horák, CSc., prof. PhDr. Peter Káša, CSc., PhDr. Andrej Maťašík, PhD., Vladimír Predmerský, PhDr. Miron Pukan, PhD., prof. PhDr. Marta Součková, PhD. Vedecká redaktorka: PhDr. Vlasta Jaksicsová, PhD. Grafický dizajn a zalomenie: Ondrej Gavalda Ukončením niekoľkoročnej práce kolektívu renomovaných slovenských teoretikov a historikov v oblasti divadla pod vedením Vladimíra Štefka sú dlho očakávané Dejiny slovenského divadla Divadelného ústavu. Prvý zväzok (2018) poskytuje koncentrovaný a prehľadný obraz o vývinových tendenciách slovenskej divadelnej tvorby na profesionálnych javiskách do roku 1948, zachytený na primerane charakterizovanom spoločenskom pozadí a v dejinných súvislostiach. Dejiny slovenského divadla majú ambíciu byť komplexným a syntetizujúcim dielom. Ani do objemných dvoch kníh dejín slovenského divadelníctva nebolo možné vtesnať všetky udalosti, osoby a osobnosti či divadlá rovnakým dielom, všetky premiéry, festivaly. Ide však o výber toho najpodstatnejšieho v ére slovenského profesionálneho divadla. Pokračovaním bude druhý zväzok Dejiny slovenského divadla II. (1949 – 2000), ktorý Divadelný ústav plánuje vydať v roku 2020. „Dejiny slovenského profesionálneho divadla sa začali písať po roku 1920, keď administratívno-politickým rozhodnutím vzniká Slovenské národné divadlo v novom hlavnom meste Slovákov, v Bratislave. Pre nerozvinutosť domácich pomerov si toto teleso musí vypomáhať silami vyspelejšími, napokon v žičlivejších pomeroch sa rozvíjajúcej divadelnej kultúry českej. Základy sa však položili a napriek najrozličnejším prekážkam sa slovenské divadelníctvo doslova rozbehlo, aby za dve desaťročia preklenulo základné handicapy vývinu. Nebolo to jednoduché, na tejto ceste bolo veľa starostí i prekážok – o tom je táto publikácia. Neskrýva svoju ambíciu byť dejinami syntetickými. Znamená to, že v jednej knihe chce obsiahnuť ten najširší výber zo širokej škály faktov, udalostí, osobností tvorcov, vyrovnať sa, či pochopiť zložitosti a čo najúprimnejšie sa blížiť k méte historiografie – pravde. Znamená to, že sa zaoberá všetkými druhmi, žánrami a typmi divadelných aktivít, hľadajúcich medzi nimi očividné i diskrétne súvislosti. A nevynecháva ani to, ako sa na zdarnom vývine podieľalo publikum. (...) Predkladá teda aj obraz o dráme, dramaturgii, réžii, herectve, scénografii, hudbe, speve a tanci a aj o teatrologickej reflexii. Aj o tom, v akom prostredí sa divadlo rodilo a rozvíjalo. V oboch vetvách divadelnej existencii – v profesionálnom i v divadle hranom z ochoty či z lásky (a to už od tridsiatych rokov prinášalo mnohé pozitívne podnety). Publikácia odkazuje aj na odbornú literatúru, kritické reflexie, archívy a svedectvá v úsilí prihotoviť komplexnejší materiál. Odkazuje aj na tie zdroje a pramene, ku ktorým má kritické stanovisko s odhodlaním poskytnúť zvedavému a vnímavému čitateľovi šancu na vlastnú konfrontáciu. Hoci naša divadelná kultúra je v porovnaní s velikánmi divadelných kultúr mladá, naplniť ambície nie je možné v jedinom zväzku. Prítomná publikácia sleduje dejiny a deje od našich najstarších čias do roku 1948, keď v kontinuite vznikla veľká ruptúra nastolením tzv. socialistického realizmu. Druhý zväzok Dejín slovenského divadla sa bude zaoberať divadelníctvom od roku 1948 po koniec tisícročia.“ Vladimír Štefko Divadelný ústav je štátnou príspevkovou organizáciou zriadenou Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky