Viac než štyristostranový súbor pramenných textov a štúdií vzišiel z iniciatívy poľského Divadelného inštitútu Zb. Raszewského a projektu zameraného na mapovanie historických avantgárd stredovýchodnej Európy. Jeho cieľom bolo ukázať, že na osi medzi západnou (francúzskou) a východnou (ruskou) centrálou avantgárd existovali ďalšie, možno menšie, no nie zanedbateľné avantgardné impulzy, ktoré zasiahli spoločenské a umelecké prostredie medzivojnovej Európy. Kniha obsahuje jedenásť kapitol venovaných národným avantgardám Bulharska, Chorvátska, Česka, Lotyšska, Litvy, Poľska, Rumunska, Slovenska, Slovinska, Ukrajiny a Maďarska. Súčasťou kapitoly je vždy úvodná teatrologická štúdia, v ktorej autori pomenúvajú dobový kontext modernistických prúdení v danej krajine, prinášajú prehľad o celkovej situácii v divadle a kľúčových osobnostiach domácich avantgárd. Gro kapitol tvoria práve pramenné texty týchto tvorcov, ktorí reprezentujú nové myšlienky a najdôležitejšie inovácie v divadle – nájdeme v nich mená ako Geo Milev, Emil František Burian, Andrzej Pronaszko, Witold Wandurski, Benjamin Fundoianu, M. H. Maxy, László Moholy-Nagy, Marko Tereščenko a ďalšie. Publikácia ďalej obsahuje úvodnú štúdiu, biografie autorov textov k jednotlivým kapitolám (Bulharsko – Kamelia Nikolova; Chorvátsko – Boris Senker; Česko – Martin Bernátek, Anna Hejmová, Jan Jiřík; Litva – Martynas Petrikas, Asta Petrikiené; Lotyšsko – Edite Tišheizere; Ukrajina – Hanna Veselovska; Poľsko – Dariusz Kosiński; Rumunsko – Igor Mocanu; Slovensko – Martina Mašlárová; Slovinsko – Ana Kocjančič; Maďarsko – Zoltán Imre), menný index a samostatnú obrazovú prílohu.