ROZHOVOR: Pri písaní drámy musím rozmýšľať inak, hovorí víťazka súťaže Dramaticky mladí 2024 Salome Bočkayová

Salome Bočkayová (15) zvíťazila v 20. ročníku súťaže Dramaticky mladí s textom Dobré dobrým, zlé zlým. Už počas vyhodnotenia súťaže bol úryvok jej textu inscenovaný na javisku, a to profesionálnymi herečkami a hercom pod vedením režisérky a performerky Veroniky Malgot. Ocenené autorky spoznávali úryvky svojich diel v nápaditej textovej koláži predvedenej publiku. Salome Bočkayová následne dostala ako absolútna víťazka súťaže možnosť zúčastniť sa Letnej školy herectva organizovanej partnerom súťaže Hereckým inštitútom. Počas týždňa tvorivých aktivít videla ďalšie inscenované čítania úryvkov svojho textu, tentoraz v predvedení rovesníkov a rovesníčok so záujmom o herectvo. Salome tiež počas roka navštevovala Dielňu tvorivého písania s lektorom Máriom Drgoňom, dramaturgom Činohry SND. Dielne sú súčasťou projektu Divadelného ústavu Dramaticky mladí. V rozhovore pre Divadelný ústav povedala o svojej tvorbe viac:

Stretli sme sa na Letnej škole herectva v réžii Hereckého inštitútu. Zhovárame sa tesne po tom, čo si na letnej škole zažila, ako s tvojím víťazným textom tvorivo pracuje skupina rovesníkov a rovesníčok s hereckými ambíciami. Skupina pod vedením divadelného profesionála – herca a vášho lektora Jozefa Jurčišina Kukľu predviedla úryvky textu v inscenovanom čítaní na javisku. Čo si prežívala, keď si to ako autorka textu sledovala z hľadiska? 

Vidieť ich mi rozhodne niečo dá do života. Hrajú to ľudia v mojom veku a pripadá mi to osobné, pretože keď som hru písala, predstavovala som si, že aj tie postavy majú podobný vek. Je nádherné vidieť, že niečo, čo som vytvorila, si zobrali ľudia, ktorí majú nejaký talent a veľmi sa mi páči, ako svoj talent dokážu pretaviť do postáv, až sa stanú tou postavou. A musím povedať, že sú naozaj šikovní. Je to fascinujúce. Nikdy som nebola v prostredí s toľkými ľuďmi, ktorí sa venovali herectvu a divadlu, takže je to určite obohacujúce.

Zľava: Koordinátorka súťaže Karolína Holmanová z Divadelného ústavu spolu so zakladateľkou Hereckého inštitútu Adrianou Totikovou odovzdávajú cenu a diplom Salome Bočkayovej za 1. miesto v súťaži Dramaticky mladí 2024. Foto: Tibor Géci. 

V skupine si súčasťou tvorivého procesu, môžeš reagovať, môžeš do toho aj zasiahnuť ako autorka. Bolo to pre teba v niečom vykročením z komfortnej zóny?

Určite (smiech), pretože keď som si čítala, čo budeme robiť, bola v programe improvizácia, a to veľmi nemusím, väčšinou sa držím skôr v úzadí a radšej som ticho. A teraz na mňa budú všetci hľadieť... Ja som človek, ktorý rád plánuje, aj pri písaní si všetko pekne naplánujem. V plánovaní je komfort, ale zároveň v ňom nie je taká sloboda. Takže možno sa tu naučím, ako sa nestresovať, ako sa nezviazať svojimi vlastnými myšlienkami a byť takou... voľnejšou. 

Bolo to v niečom iné ako inscenované čítanie úryvkov víťazných textov profesionálnymi hercami a herečkami na vyhodnotení súťaže Dramaticky mladí, kde si v textovej koláži spoznala aj svoj úryvok prenesený na javisko?

Na letnej škole mám šancu vidieť, ako sa dá opäť inak poňať môj text, ale obe inscenované čítania boli veľmi dobré. 

Áno, keď sme sa prvýkrát stretli tesne po vyhodnotení súťaže, hovorila si mi, že si mala zimomriavky. Pýtali sa ťa spoluúčastníci a spoluúčastníčky letnej školy aj na tvoje postavy?

Skôr na to, čo sa stalo predtým a čo potom, keďže niektoré časti textu sú inšpirované životom mojej babičky, ktorá žila v Československu, takže je to niečo, čo je veľmi osobné a teraz som rada, že som sa o to mohla podeliť so svetom.

Víťazka súťaže Dramaticky mladí 2024 Salome Bočkayová (vľavo dole) na Letnej škole herectva. Foto: Jozef Jurčišin Kukľa

Dostala si už k svojmu textu od skupiny v letnej škole aj nejakú spätnú väzbu?

Hovorili mi, že sa im veľmi páči, a to ma nesmierne potešilo, veľa to pre mňa znamená hlavne od ľudí, ktorí sa chcú vcítiť do tých postáv. Ak sa to im páči a ak sa s tými slovami na pódiu vedia stotožniť, tak to asi bude dobrá práca. A jeden človek mi povedal, že má voči mne väčší rešpekt (smiech). Tiež ich zaujímalo, ako dlho mi trvalo napísať hru. 

A ako dlho to trvá?

Tri mesiace (smiech).

Bol to celkom obsiahly text. Ako by si opísala svoj proces tvorby od prvého nápadu?

Závisí to od konkrétnej myšlienky, konkrétneho nápadu. Väčšinou je to ale tak, že ak dostanem nápad, zapíšem si ho do zošita a dám tomu voľný priebeh. Niekedy ma osloví aj bežný život, ja si to spíšem a nechám to tak, aby myšlienka len tak lietala v mysli a aby sa k nej pridružili ďalšie idey. A po nejakom čase, keď zvážim, že už je tých nápadov dosť, rozvrhnem si, ako ich chcem mať a väčšinou si ich rozdelím do nejakých menších celkov. Potom začnem písať – niekedy chronologicky, inokedy, keď sa mi nechce, preskočím jednu časť a neskôr sa k nej vrátim. Je to aj, a hlavne, podľa nálady (smiech). 

Počas Letnej školy herectva spoznávaš viac v praxi celý tvorivý divadelný proces – s lektormi preberáte množstvo jeho zložiek, ako napríklad scénografiu, nie je to len o herectve. Prekvapilo ťa niečo, čo si o divadle predtým nevedela? 

Áno. Vidím tu, ako sa herci musia pripravovať. Nikdy som nevedela, že je to taká obsiahla príprava. Napríklad, niektorí herci sa rozhodnú v procese prípravy napísať si sami pre seba životopis tej postavy, aby sa do nej vedeli vžiť. Veľmi sa mi páčilo zistenie, ako herci pracujú s postavou.

Letná škola herectva 2024. Účastníčky a účastníci pracujú s dramatickým textom S. Bočkayovej pod vedením lektora Jozefa Jurčišina Kukľu (vpravo). Foto: Lenka Leláková

Vieš si teraz lepšie predstaviť, čo by sa dialo s tvojimi dramatickými textami, ak by po nich raz siahli divadelníci a divadelníčky?

Keď som to písala, nevedela som si to veľmi predstaviť, bolo to skôr abstraktné, videla som zreteľne postavy aj prostredie, v ktorom sa príbeh odohráva, ale nikdy som si nevedela predstaviť, že by z toho mohol byť film alebo divadelná hra. Tu môžem vidieť, že aj na pódiu to funguje a asi by sa mi páčilo, ak by z toho raz bola hra odohratá v divadle. 

To ti úprimne želáme. Vráťme sa ale ešte na začiatok. Písať dramatický text je v niečom iné, ako písať poviedku či poéziu. V škole žiaci nenaberú veľa skúseností s písaním drámy. Prečo ťa oslovila práve dramatická tvorba? Ako sa to celé začalo?

Prikláňam sa viac k próze a takisto som skúšala tvoriť aj poéziu. Podľa mňa je veľmi dobré vyskúšať si rôzne formy, rôzne žánre, kým zistíš, k čomu sa najviac prikláňaš. Teraz už premýšľam, že sa mi možno dráma páči viac, vnímam ju ako dynamickejšiu. Spočiatku som písať rozhovory veľmi nemusela, pretože je to pre mňa ťažšie. Ale tým, že som navštevovala Dielňu kreatívneho písania (lektorsky ju viedol dramaturg Činohry SND Mário Drgoňa, pozn. red.), tam sa viac prikláňali k dráme a naučili ma, ako sa jej venovať a ako ju písať. 

V čom je pre teba dráma špecifickou?

Dráma je prevažne tvorená z dialógu. Bez opisu postavy je ťažšie vyjadriť, aká vnútri je naozaj daná postava, čo si o sebe a o druhých myslí. Keďže ľudia často inak hovoria, ako konajú, jej charakter a úmysly vieme najlepšie určiť z toho, ako koná. V tom je to výzva. Odhaliť čitateľovi postavu bez toho, aby sme mu ponúkli pohľad na jej myšlienky. Sám čitateľ si vytvorí úsudok  o postave cez jej činy a názory vedľajších postáv. Žiaden rozprávač mu neporadí. Kvôli tomu ju mám rada, pri písaní drámy musím inak rozmýšľať ako pri próze.

Kedy si začala prvýkrát literárne tvoriť?

To presne neviem povedať. Písanie mám späté s kreslením a maľovaním, je teda možné, že už ako malé dievčatko som si cez obrázky tvorila kratšie rozprávky. Pamätám si, že hneď, ako som vedela písať, snažila som sa tvoriť maličké príbehy. A keď poviem maličké, tak boli naozaj maličké, tri vety (smiech). Okolo dvanástich rokov som si začala intenzívnejšie uvedomovať, že ma to baví a že by som chcela písať dlhšie diela, mala som pani učiteľku, ktorá ma k tomu viedla. Odvtedy píšem, keď môžem.

Čo je pre teba satisfakciou za čas strávený pri tvorbe? 

Prečo píšem? Túto otázku sa sama seba nepýtam, jednoducho, píšem. Je to niečo, čo je súčasť môjho života, mám potrebu vyjadriť niečo zo seba. Rozhodne to nerobím pre úspechy v súťažiach, pretože častokrát mám aj pocit, že to nie je dostatočne dobré, ale zároveň je niekedy oslobodzujúce niečo napísať a vedieť, že je to iba pre mňa. Možno aj preto som pri písaní voľnejšia a väčšinu textov, ktoré začnem, píšem s myšlienkou, že to bude iba pre mňa a až potom sa rozhodnem, či sa s tým chcem podeliť so svetom. 

Čo ťa vie v tvorbe povzbudiť?

Rozhodne mám rodinu, ktorá ma v písaní podporuje a je vždy ochotná si moje texty prečítať, prípadne mi ich opraviť. A takisto chodím do Dielne tvorivého písania a to je jedna z najlepších vecí, ktorá ma postretla, pretože mi dovolila rozvíjať sa v tejto sfére. 

Rozhovor so Salome Bočkayovou viedla Lenka Leláková.

Divadelný ústav ďakuje partnerom súťaže Dramaticky mladí 2024: Herecký inštitút víťazke súťaže venoval hlavnú cenu – účasť v Letnej škole herectva. Kníhkupectvo Martinus obdarovalo ocenené autorky poukážkami na nákup kníh, taškami a záložkami.