Zomrel herec a režisér Ľubomír Paulovič

Divadelný ústav prijal s hlbokým zármutkom správu o úmrtí jedinečného herca a režiséra Ľubomíra Pauloviča, ktorý navždy odišiel 15. augusta 2024 vo veku 71 rokov. Rodine a blízkym vyjadrujeme úprimnú sústrasť. 

Peter Shaffer: Amadeus (Divadlo SNP, 1982), foto: Jaroslav Barák

Ľubomír Paulovič ( 7. 11. 1952, Prašice – 15. 8. 2024, Chorvátsky Grob)

Po absolvovaní herectva na VŠMU v Bratislave v roku 1976 prijal angažmán v Divadle Slovenského národného povstania. Sedemročné pôsobenie v martinskom divadle zohralo v jeho hereckom vývoji významné miesto. Poskytlo mu veľké herecké príležitosti a možnosť pracovať na cizelovaní svojej hereckej techniky. Tu si zahral aj svoju prvú divadelnú úlohu na profesionálnom javisku ako Ferdinand v inscenácii Úklady a láska (1977).

V sezóne 1983/1984 sa stal členom činohry SND, kde pokračoval v línii silných dramatických charakterov. Počas svojho angažmánu tu stvárnil desiatky postáv. V rokoch 1997  – 1998 a 2001  – 2002 pôsobil ako umelecký šéf a režisér vo zvolenskom Divadle Jozefa Gregora Tajovského. 

Svoj výnimočný talent, energický herecký prejav, nezabudnuteľný hlas, zmysel pre presnú dikciu využil v úlohách vnútorne rozporuplných, priebojných, konfliktných a mierne arogantných mužov, ktorí vedia sympatie strhnúť na svoju stranu. Zmysel pre humor, ironickú pointu rovnako dobre využil aj v komediálnych úlohách. Zaradil sa medzi hercov s mnohostrannými hereckými dispozíciami, so schopnosťou presnej modelácie postáv širokého žánrového rozpätia. Spolupracoval s významnými slovenskými režisérmi Ľubomírom Vajdičkom, Ivanom Petrovickým, Jozefom Bednárikom, Romanom Polákom, Emilom Horváthom či Rastislavom Ballekom.

Výrazné herecké príležitosti dostal v titulných úlohách ako Don Juan (Don Juan, DSNP, 1980), Wolfgang Amadeus Mozart (Amadeus, DSNP, 1982), Doktor Faustus (Doktor Faustus, DSNP, 1982), Jakub (Jakub fatalista, DSNP, 1983),  Pavel (Peter a Pavel, SND, 1985) Caligula (Caligula, SND, 1990). Svoj komediálny talent naplno využil ako Svoboda (Kocúrkovo, DSNP, 1978), Onisin Belogubov (Výnosné miesto, SND, 1984), Dr. Goldfinger (Jožko Púčik a jeho kariéra, SND, 1986) alebo  Roman Tournel (Chrobák v hlave, SND, 1990). Aj v menších úlohách ako Džony (Karpatský thriller, SND, 2013), Johnny Carson (Leni, SND, 2013), Pokušiteľ (Prorok Štúr a jeho tiene, SND, 2015) či Hurrensson (Rivers of Babylon, SND, 2016) dokázal zaujať vďaka invenčnému zachyteniu charakteru a upriamiť na seba pozornosť. V roku 2019 sa predstavil vo svojej poslednej divadelnej úlohe Teiresiasa (Bakchantky, SND).

Herecký talent využil aj v desiatkach televíznych a filmových úloh hlavne v osemdesiatych a deväťdesiatych rokoch 20. storočia, keď sa stal jedným z často obsadzovaných slovenských hercov a získal si aj značnú divácku popularitu. Venoval sa aj divadelnej a televíznej réžii.

Ako divadelný režisér spolupracoval s Divadlom Jozefa Gregora Tajovského, bratislavským Divadlom Nová scéna, Divadlom Slovenského národného povstania či Divadlom Andreja Bagara v Nitre. Medzi jeho výrazné réžie patria: Motýľom nik nerozkáže (DSNP, 1986), Sen noci... (DAB Nitra, 1995), Sklenený zverinec (DJGT, 2003), Cigáni idú do neba (DJGT, 1997)  či Najstaršie remeslo  (Divadlo Nová scéna, 2014).

Neskôr tvoril ako umelec na voľnej nohe. Pôsobil aj ako starosta vo svojej rodnej obci.

V jeho osobe stráca slovenské divadlo jedinečného herca, režiséra a zanieteného umelca.

Česť jeho pamiatke!

Amadeus (Divadlo SNP, 1982), foto: Karol Belický, Archív Divadelného ústavu

Prorok Štúr a jeho tiene (Slovenské národné divadlo, 2015), Ľubomír Paulovič (Pokušiteľ), Tomáš Maštalír (Jozef Miloslav Hurban), foto: Andrej Balco, Archív Divadelného ústavu

Prorok Štúr a jeho tiene (Slovenské národné divadlo, 2015), Ľubomír Paulovič (Pokušiteľ), Vladislav Šarišský (klavirista), Ľuboš Kostelný (Michal Miloslav Hodža), Tomáš Maštalír (Jozef Miloslav Hurban), foto: Andrej Balco, Archív Divadelného ústavu

Leni (Slovenské národné divadlo, 2013), Zdena Studenková (Leni Riefenstahl), Ľubomír Paulovič (Johnny Carson), foto: Andrej Balco, Archív Divadelného ústavu