Aktuálne výstavy

Legenda zvaná Jozef Kroner

Jozef Kroner (20. 3. 1924 – 12. 3. 1998), rodák zo Staškova sa k profesionálnemu divadlu dostal vďaka pozitívnym ohlasom na svoju ochotnícku činnosť v Považskej Bystrici. Jeho herecké majstrovstvo si diváci dodnes pripomínajú vďaka reprízam desiatok filmov a televíznych i rozhlasových inscenácií. Kronerovým hereckým odborom boli najmä drobní hrdinovia a bežní ľudia. Či už to boli roly komické, dramatické alebo tragikomické, vždy išlo o precízne štúdie ľudského typu, prejavom tak blízkym divákom v hľadisku, pred obrazovkou alebo rozhlasovým prijímačom.

Svoj vzťah s divadlom ako profesiou Kroner spečatil v roku 1948, keď nastúpil do súboru Slovenského komorného divadla Martin a osem rokov na tejto scéne patrilo (podobne ako i pre jeho manželku Teréziu Kronerovú-Hurbanovú) medzi jeho najplodnejšie umelecké obdobia. Mal totiž príležitosť vytvoriť bohatú galériu rôznorodých postáv, s akou sa už neskôr v divadelnej kariére nikdy nestretol. Angažmán v Slovenskom národnom divadle, kam prešiel aj s manželkou v roku 1956, preňho síce znamenal nárast ponúk z rozhlasu, televízie a filmu, ale čo sa týka divadelnej kariéry, počet i pestrosť úloh sa mierne znížili. Bol síce hercom všetkých kľúčových režisérov vtedajšej činohry – Jozefa Budského, Tibora Rakovského, Karola L. Zachara, neskôr aj ich mladšieho kolegu Petra Mikulíka, ale postavy eminentnej podstaty sa tu pravidelne striedali s menšími partmi. Režiséri si totiž uvedomovali, že Kronerova herecká schopnosť vykreslenia ľudskej bezprostrednosti vie na svojich ramenách udržať ako náročné ústredné postavy, tak i bohato vykresliť drobné žánrové figúrky, ktoré v jeho podaní nadobúdali nadpriemerne presvedčivý človečenský tón.

Ak sa mu aj stávalo, že domáce divadlo jeho kvality nevyužívalo dostatočne, prijímal ponuky odinakadiaľ. Na Novej scéne stvárnil hlavnú postavu Tovjeho v muzikáli Fidlikant na streche(1968), ale gro jeho tvorby spočíva najmä vo filmovom a televíznom médiu, kde sa na nedostatok príležitostí nemohol sťažovať. Jeho kreácie Tóna Brtka z Obchodu na korze(1965), Adama Krta z Rysavej jalovice (1970), titulného Pacha, hybského zbojníka (1975) či Michala Pichandu z Tisícročnej včely (1983) doslova zľudoveli a stali sa zlatým dedičstvom slovenského hereckého umenia, kde hviezda Jozefa Kronera dodnes výrazne žiari.

Len máloktorý herec v histórii slovenského divadla dokázal to, čo Jozef Kroner – divákov srdečne rozosmiať, ale aj úprimne rozplakať. V tom tkvelo majstrovstvo jeho hereckej i ľudskej osobnosti.

Vernisáž výstavy Legenda zvaná Jozef Kroner sa uskutoční 11. marca 2019 o 17.00 hod. v novej budove SND za účasti umelcovej dcéry, herečky Zuzany Kronerovej. Autorom výstavy je divadelný historik Karol Mišovic z Centra výskum divadla DÚ, grafické riešenie navrhla Mária Čorejová.

 

Reinštalácie výstav

Bienále divadelnej fotografie 2018

Kolekcia originálnych fotografii divadelných predstavení fotografov, ktorí získali cenu v súťaži o najlepšiu divadelnú fotografiu sezóny. Bienále verejnosti predstavuje divadelnú fotografiu ako svojbytný umelecký druh, prezentáciou fotografických diel a ich autorov zároveň vytvára prostredie na odbornú diskusiu. Výstava vytvára prehľadné vizuálne svedectvo o divadelnej produkcii na Slovensku.

Súťažného 4. ročníka Bienále divadelnej fotografie sa zúčastnilo 10 fotografov so 138 fotografiami, z toho 2 boli študenti magisterského štúdia Katedry fotografie a nových médií VŠVU v Bratislave. Odborná štvorčlenná porota vybrala zo zúčastnených fotografov 3 víťazov a udelila 2 ceny a 1 čestné uznanie. Zo zúčastnených fotografov vybrala 9 fotografov so 74 fotografiami, ktoré boli vystavené na 35 plochách.

Výstava je sprístupnená od 5. marca 2019 v Dome umenia Piešťany.

 

Ľudmila Podobová - Brozmanová

Výstava je venovaná významnej slovenskej kostýmovej výtvarníčke Ľudmile Podobovej-Brozmanovej, ktorá sa zaslúžila o vývin a smerovanie divadelného kostýmu. Komornou výstavou zo zachovaných návrhov si pripomíname jej neprehliadnuteľné zásluhy vo vývine slovenského divadelného kostýmu a vzdávame hold nielen tejto významnej osobnosti, ale aj histórii slovenského profesionálneho divadelníctva.

Výstava je sprístupnená od 1.marca na Zochovej ulici, v priestoroch Vysokej školy múzických umení. Výstavu kurátorsky pripravila Hana Cigánová, grafické riešenie Viera Burešová.

 

Súčasný slovenský divadelný plagát

Kolekcia originálnych divadelných plagátov, ktoré vznikli v rokoch 1990 až 2014. Kolekcia zachytáva zmenu a vývin vo výtvarnom ponímaní divadelného plagátu. Predstavuje rôznych tvorcov a divadlá.

Výstava je sprístupnená od 5. marca, v suteréne Divadelného ústavu na Jakubovom námestí 12, v Bratislave. Výstavu kurátorsky pripravili Oleg Dlouhý a Viera Burešová.

 

Jozef Zajko, Eva Jaczová

Jozef Zajko

Jozef Zajko bol dlhoročným slovenským baletným sólistom, prvým slovenským choreografom SND. Stvárnil množstvo žánrovo pestrých postáv, vynikal najmä v klasickom repertoári baletného umenia, z ktorého ako choreograf inscenoval svetové diela na javisku SND.

Ako sólista baletu pôsobil na javiskách baletu SND Bratislava a SD v Brne v rokoch 1947 – 1955. Ako choreograf v rokoch 1956 – 1985 pôsobil v balete SND a v Divadle J. G. Tajovského  v Banskej  Bystrici, v rokoch 1959 – 1963 pôsobil ako pedagóg Štátneho konzervatória v Bratislave.

Na výstave boli použité fotografie z archívnych fondov DÚ a SND.

Autorka výstavy Eva Gajdošová, grafické riešenie Viera Burešová.

 

Eva Jaczová

Výstava predstavuje Evu Jaczovú aj ako významnú tanečnú pedagogičku, aj ako predstaviteľku výraznej interpretačnej generácie baletných sólistov, mienkotvornú tanečnú kritičku a publicistku, prvú slovenskú baletnú dramaturgičku, ale najmä ako človeka nesmierne vzdelaného, rozhľadeného a láskavého, s iskrivým zmyslom pre humor. Vo výraznej miere sa zaslúžila o vybudovanie štátneho tanečného školstva, čím významne prispela k povzneseniu interpretačnej úrovne slovenského baletu. Ako prvá baletná dramaturgička SND sa okrem uvádzania diel svetovej baletnej literatúry usilovala aj o vznik pôvodnej baletnej tvorby. Významná je aj jej publikačná činnosť, do histórie vošla ako prvá slovenská autorka odborných publikácií o baletnom umení.

 Autorka výstavy Monika Čertezni, grafické riešenie Viera Burešová.

Dvoj-výstava je sprístupnená od 24. februára, na 1. poschodí Divadelného ústavu na Jakubovom námestí 12, v Bratislave.

 

Pretrvávajúce výstavy

Majster slovenskej drámy (Stodolova dramatika na slovenských javiskách)

Výstava Majster slovenskej drámy (Stodolova dramatika na slovenských javiskách), ktorú pripravil Divadelný ústav v spolupráci so Slovenským národným divadlom, sa obsahovo koncentruje na významné Stodolove dramatické diela a ich inscenovanie v našich profesionálnych divadlách. Dramatik Ivan Stodola vyštudoval medicínu a ako lekár pôsobil v Liptovskom Sv. Mikuláši a v Bratislave. Profesionálne divadlo ho zasiahlo a inšpirovalo najmä na štúdiách v Budapešti, v Berlíne a počas vojenskej služby vo Viedni. Dramatika z neho stvoril režisér Janko Borodáč, ktorý uvádzal jeho hry v Slovenskom národnom divadle. Ivan Stodola ostáva v dejinách slovenskej drámy autorom spoločenskej komédie. Pre jeho tvorbu bola charakteristická vecnosť a prostota v konaní postáv, ktorá sa prenášala aj do ich vzťahov a postojov. Vnútornú inšpiráciu čerpal predovšetkým z kresťanských duchovných zdrojov. Jeho dramatika sa prejavovala vierou v ľudskú spravodlivosť a tiež v konečné víťazstvo pravdy. Niektoré jeho diela, najmä Čaj u pána SenátoraJožko Púčik a jeho kariéra, majú v slovenskom divadle bohatú inscenačnú tradíciu.

Výstava je sprístupnená od 13. februára 2019 na Akadémii umení v Banskej Bystrici.  Autor výstavy Martin Timko, grafické riešenie Viera Burešová.

 

Výstava Stanislav Remar v SND

Výstava sa zameriava na Remarovo pôsobenie v Balete SND v rokoch 1946 až 1955, počas ktorých zohral významnú úlohu vo vývoji slovenského baletného umenia. Jeho tanečná kariéra sa začala odvíjať na českých a nemeckých scénach, kde pôsobil desať rokov. V Balete SND bol v trvalom angažmáne deväť rokov, najskôr ako sólista, od roku 1948 ako choreograf a šéf umeleckého súboru. Neskôr na dvadsať rokov zviazal svoj umelecký život s košickým divadlom. Jeho tanečné umenie čerpalo z fyzických dispozícií a skvelej techniky, choreografickú tvorbu charakterizovala nezvyčajná fantázia a hĺbavosť. K svojim inscenáciám si pravidelne navrhoval aj originálne kostýmy.

Výstava je  sprístupnená na Tanečnom konzervatóriu Evy Jaczovej v Bratislave. Autorka výstavy Eva Gajdošová, grafické riešenie Viera Burešová.

 

Francúzska noblesa a ruská veľkoleposť/Marius Petipa na slovenských baletných scénach
(k 200. výročiu narodenia Mariusa Ivanoviča Petipu).

Výstava Francúzska noblesa a ruská veľkoleposť/Marius Petipa na slovenských baletných scénach v skratke zachytáva históriu petrohradskej a moskovskej baletnej tvorby Mariusa Petipu. Jej nosnú časť tvorí historický prehľad inscenácií baletov, ktoré boli uvádzané v minulosti a s ktorými sa stretávame na baletných scénach slovenských divadiel aj v súčasnosti. Výstava reflektuje najmä baletné tituly Mariusa Petipu, ktoré boli uvádzané na scénach v Bratislave, Košiciach a v Banskej Bystrici. Na dobových materiáloch a fotografiách sú zachytené významné baletné osobnosti, choreografi a baletní umelci spolu so scénickými a kostýmovými návrhmi výtvarných umelcov, ktorí inscenáciám dodávali osobitý vizuálny tvar.

Výstava je sprípustnená od 21. januára 2019 v priestoroch Tanečnej katedry Vysokej školy múzických umení na Zochovej ulici v Bratislave. Autorky výstavy Eva Gajdošová a Monika Čertezni, grafické riešenie Viera Burešová.

 

Eva Kristinová... jednoducho kráľovná

Výstava venovaná významnej umelkyni cez archívne fotografie predstavuje cestu Kristinovej umeleckej kariéry od jej absolútnych začiatkov, cez výrazné piliere jej hereckej dráhy, teda jedinečné výkony, ktoré sa zlatými písmenami zapísali do dejín slovenského herectva, až po kreácie stvárnené mimo divadelného javiska – pred televíznou či filmovou kamerou, ale i tie z pódií počas jej početných recitačných večerov. V histórii slovenského herectva sme mali a stále máme dostatok kvalitných herečiek, ale len málo tragédok – interpretiek disponujúcich titanizmom vnútorného i vonkajškového prejavu, majestátnosťou vzhľadu a s nimi spojenú špecifickú kultúru práce s drsným altovým zafarbením hlasu. Jednou z tých mála tragédok bola Eva Kristinová, ktorá 5. augusta 2018 oslávila vzácnych 90 rokov. Evu Kristinovú zaraďujeme k veľkým hereckým zjavom minulého storočia, ktoré si svojím umením na javisku, pred kamerou alebo za mikrofónom vydobyli v našej dramatickej kultúre pevné postavenie. Jej hereckým odborom boli najmä postavy hrdých a nebojácnych žien, či už z prostredia slovenskej dediny alebo honosného aristokratického paláca. Eva Kristinová bola totiž herečkou veľkých kráľovských osudov.

Výstava je v priestoroch Mestského múzea Nemšová, v rodisku Evy Kristinovej, sprípustnená do 15.marca 2019.  Autor výstavy Karol Mišovic, grafické riešenie Viera Burešová.

 

Divadlo s ľudskou tvárou – výstava venovaná 50. výročiu Pražskej jari

Výstava sprítomňuje významné tvorivé pohyby a výnimočné inscenácie v slovenskom profesionálnom divadle šesťdesiatych a začiatku sedemdesiatych rokov 20. storočia. Dokumentačne prezentuje tvorbu divadiel, ktoré využili politické uvoľnenie šesťdesiatych rokov na tvorbu kultových inscenácií, diel, ktoré priamo či nepriamo reagovali na okupáciu spojeneckých vojsk v auguste 1968. Otvára tiež tému, ako tieto udalosti a okolnosti ovplyvnili osudy viacerých slovenských divadelníkov.

Divadelný život sa počas šesťdesiatych rokov pod vplyvom politického uvoľňovania vyznačoval výrazným tvorivým rozmachom predovšetkým mladých tvorcov, odkrývaním citlivých tém, hľadaním nových foriem a žánrov divadla a väčším otváraním sa západnému divadlu. Na konci päťdesiatych rokov začali hýbať českým divadelným prostredím najmä divadlá označované ako malé javiskové formy. Tie sa vedome programovo tvorbou „odlišovali“ od veľkých profesionálnych divadiel. Odozvy týchto divadelných prúdov sa prejavili aj na Slovensku, najmä v tvorbe Milana Lasicu a Júliusa Satinského či Radošinského naivného divadla.

Výstava je sprístupnená v priestoroch Divadla L+S v Bratislave od 10. januára 2019 do 25.marca 2019 vždy pred predstavením. Autor výstavy Martin Timko, grafické riešenie Mária Čorejová.

 

Slovenský divadelný plagát po roku ‘89

Divadelný ústav v Bratislave pripravil kolekciu plagátov zo svojich archívnych fondov, ktorých autori sú renomovaní scénografi, dizajnéri a fotografi. Kolekcia je výberom plagátov, ktoré vznikli v rokoch 1980 – 2006. Začiatkom päťdesiatych rokov sa do tvorby divadelného plagátu zapájajú výtvarníci a scénografi. Toto obdobie je kvalitatívnym prelomom v plagátovej tvorbe. Spomenieme najvýznamnejších výtvarníkov – scénografov a grafikov zastúpených v tejto kolekcii: Čestmír Pechr, Milan Veselý, Tomáš Berka, Ján Zavarský, Miroslav Matejka, Rastislav Bohuš, Jozef Dóka, Pavol Choma, Ľubomír Longauer, Svetozár Mydlo, Vladislav Rostoka. Kolekciu dopĺňa najmladšia generácia výtvarníkov, scénografov a fotografov zastúpená Borisom Kudličkom, Filipom Vančom, Paľom Bálikom, Petrom Jánskym, Ivanom Hudákom, Matejom Plekancom, Ferom Liptákom, Marekom Ormandíkom, Jánom Novosedliakom, Emilom Drličiakom, Tomom Cillerom a pod.

Výstava je sprístupnená od 8. Januára do 26. marca 2019 v priestoroch Divadla Jána Palárika v Trnave. Autori výstavy Viera Burešová a Miroslav Daubrava.

 

Tanečná kozmopolitka Alica Flachová-Pastorová

Výstava je venovaná významnej osobnosti slovenského baletu, tanečnici, dramaturgičke, teoretičke a historičke tanca Alici Flachovej-Pastorovej. Zachytáva jej životnú púť od začiatkov štúdia na baletnej škole Iva Váňu Psotu v Brne, cez tragické obdobie 2. svetovej vojny, návrat na baletné scény, pôsobenie na pozícii dramaturgičky, až po jej pedagogické aktivity. Alica Pastorová pedagogicky pôsobila na Hudobnej a tanečnej škole, dnešnom Tanečnom konzervatóriu Evy Jaczovej. Vysokou odbornosťou a vášnivým záujmom v oblasti dejín a teórie tanca výrazne ovplyvnila viaceré generácie tanečných umelcov a pedagógov. Na Vysokej škole múzických umení založila a neskôr viedla Metodický kabinet, čím prispela ku kodifikácii odbornej reflexie tanečného umenia.

Výstava je sprístupnená v priestoroch Múzea Holokaustu v Seredi od 5. decembra 2018 do 15. marca 2019. Autorky výstavy Monika Čertezni a Eva Gajdošová. Grafické riešenie Ondrej Gavalda.

 

Ján Ladvenica 1898 – 1947

Výstava venovaná scénografovi, maliarovi, ilustrátorovi a kostýmovému výtvarníkovi Jánovi Ladvenicovi, univerzálnemu profesionálovi vo výtvarnom svete. Na jeho umeleckú tvorbu vplývali známi európski umelci, ale aj jeho slovenskí súčasníci Ľudovít Fulla, Martin Benka a Janko Alexy. Tvoril najmä pre Slovenské národné divadlo, kde strávil takmer 16 rokov a spolupracoval s Andrejom Bagarom, Jánom Borodáčom a Viktorom Šulcom.

Zbierka celoživotného diela Jána Ladvenicu, nachádzajúca sa v scénografickom fonde Múzea Divadelného ústavu, patrí k jedným z najhodnotnejších nielen z pohľadu teatrologického, ale i vysoko umeleckého.

Výstava je sprístupnená v priestoroch Štúdia 12 v Bratislave. Autor výstavy Miroslav Daubrava, grafické riešenie Mária Čorejová.

A
A
A