Aktuálne výstavy

Reinštalácie výstav

Nežná ’89 – Revolúcia, ktorá sa začala v divadle 

Výstava Nežná ’89 – Revolúcia, ktorá sa začala v divadle pripravená pri príležitosti 30. výročia demokratickej zmeny v našej spoločnosti reflektuje prelomové dni a týždne, ktoré priniesli jeden z kľúčových medzníkov slovenských dejín. Zahŕňa dobové materiály, fotografie z archívov, z divadiel a mapuje nielen atmosféru na námestiach, ale aj najvýznamnejšie inscenácie tej doby, ktoré už tesne pred revolúciou mnohé z toho, čo prišlo, predznamenávali.

Vernisáž výstavy sa uskutočnila 26. októbra 2019 o 17.00 hod., v rámci osláv stého výročia SND a tridsiateho výročia Nežnej revolúcie, pred oficiálnou premiérou autorského projektu pod názvom Dnes večer nehráme. Výstava bola sprístupnená vo foyer činohry v novej budove SND 11. októbra 2019 a potrvá do 15. novembra 2019. Následne bude sprístupnená v rámci osláv Noci divadiel a výročia Nežnej revolúcie v Divadle Jána Palárika v Trnave. Kurátor výstavy Marek Godovič, grafické spracovanie Ondrej Gavalda.

 

Víťaz Bienále 2018 – Kotlár vs. Amsler, 1.0

Výstava fotografií laureáta ocenenia Grand prix Bienále divadelnej fotografie 2018, Ľuboša Kotlára, mapuje jeho niekoľkoročnú spoluprácu s divadelným režisérom Mariánom Amslerom. Cieľom kurátorskej selekcie je čiastočne nabúrať zaužívaný stereotyp, v ktorom hrá divadelná fotografia úlohu faktografického zaznamenávania divadelných inscenácií. Kotlár a Amsler pravidelne spolupracujú od roku 2015, kooperujúc spoločne ako na propagačných vizuáloch k jednotlivým inscenáciám, tak výtvarným vkladom do inscenácií samotných, až po následné zaznamenávanie diania na javisku. Autor v rámci výstavy prezentuje najmä diela, ktoré zostali ležať v osobných archívoch, či už sa jedná o skice, nepoužité varianty vizuálov, pôvodné verzie neskôr dotvorených záberov pre potreby inscenácie, fotografie z inscenácií, ktoré síce nenesú požadovanú informačnú hodnotu, ale vytrhnuté z kontextu, v ktorom vznikli, prezentujú vizuálne silné obrazy vytvárajúce vlastný naratív.

Výstava bude sprístupnená 8. – 17. novembra 2019, v rámci festivalu Traktér 2019 – Festival ochotníckych divadiel Zohor. Kurátorkou výstavy je Jana Hostričová.

 

Tanečná kozmopolitka Alica Flachová-Pastorová

Výstava je venovaná významnej osobnosti slovenského baletu, tanečnici, dramaturgičke, teoretičke a historičke tanca Alici Flachovej-Pastorovej. Zachytáva jej životnú púť od začiatkov štúdia na baletnej škole Iva Váňu Psotu v Brne, cez tragické obdobie 2. svetovej vojny, návrat na baletné scény, pôsobenie na pozícii dramaturgičky, až po jej pedagogické aktivity. Alica Pastorová pedagogicky pôsobila na Hudobnej a tanečnej škole, dnešnom Tanečnom konzervatóriu Evy Jaczovej. Vysokou odbornosťou a vášnivým záujmom v oblasti dejín a teórie tanca výrazne ovplyvnila viaceré generácie tanečných umelcov a pedagógov. Na Vysokej škole múzických umení založila a neskôr viedla Metodický kabinet, čím prispela ku kodifikácii odbornej reflexie tanečného umenia.

Výstava bude slávnostne otvorená 19. novembra o 17.00 hod. v Židovskom múzeu v Prahe – Oddelenie pre vzdelávanie a kultúru Brno. Autorky výstavy Monika Čertezni a Eva Gajdošová. Grafické riešenie Ondrej Gavalda.

 

Generál na javisku

Osobnosť M. R. Štefánika (1880 – 1919) v sebe ukrýva atribúty dramatickej postavy. Jeho profesionálny, či osobný život a dejinné zmeny, ktorých sa stal súčasťou aj hýbateľom, ho priam predurčujú k námetu pre dramatickú tvorbu a divadlo.

Výstava Generál na javisku, organizovaná v spolupráci Divadelného ústavu a Múzea Slovenských národných rád v Myjave, vznikla pri príležitosti 100. výročia tragickej smrti Milana Rastislava Štefánika. Reflektuje divadelné inscenácie slovenských profesionálnych divadiel, ktoré vychádzajú zo Štefánikovho života a diela. Výstava má ambíciu priblížiť širokému spektru návštevníkov všetkých vekových kategórií jednu z najvýznamnejších osobností slovenských dejín a jeho podoby dynamickou a odľahčenou divadelnou optikou, ktorá sa ho snaží priblížiť v demýtizovanej podobe.

Výstava bude slávnostne otvorená 12. novembra o 17.00 hod. v dome Matice slovenskej v Galante. Autor výstavy Marek Godovič, grafické riešenie Ondrej Gavalda.

 

Pretrvávajúce výstavy

Divadlo mnohých tvárí – 60 rokov štátnej opery v Banskej Bystrici

Štátna opera v Banskej Bystrici, najmladšia a najmenšia spomedzi troch slovenských operných scén, oslavuje tento rok šesťdesiate výročie založenia. Výstava ju predstavuje ako divadlo mnohých tvárí, spájajúce na svojom plagáte opery, operety, balety i ďalšie formy hudobno-dramatického umenia. Publikum priťahuje najmä ľahší žáner a populárny operný repertoár, kritika vysoko hodnotí objaviteľskú misiu divadla. Zároveň vyzdvihuje schopnosť banskobystrickej opery úspešne balansovať medzi diváckym dopytom a vysokými dramaturgickými ambíciami.

Výstava je sprístupnená vo foyer Štátnej opery v Banskej Bystrici do 30. novembra 2019. Autorka výstavy Michaela Mojžišová, grafické spracovanie Mária Čorejová.

 

Divadlo s ľudskou tvárou – výstava venovaná 50. výročiu Pražskej jari

Výstava sprítomňuje významné tvorivé pohyby a výnimočné inscenácie v slovenskom profesionálnom divadle šesťdesiatych a začiatku sedemdesiatych rokov 20. storočia. Dokumentačne prezentuje tvorbu divadiel, ktoré využili politické uvoľnenie šesťdesiatych rokov na tvorbu kultových inscenácií, diel, ktoré priamo či nepriamo reagovali na okupáciu spojeneckých vojsk v auguste 1968. Otvára tiež tému, ako tieto udalosti a okolnosti ovplyvnili osudy viacerých slovenských divadelníkov.

Divadelný život sa počas šesťdesiatych rokov pod vplyvom politického uvoľňovania vyznačoval výrazným tvorivým rozmachom predovšetkým mladých tvorcov, odkrývaním citlivých tém, hľadaním nových foriem a žánrov divadla a väčším otváraním sa západnému divadlu. Na konci päťdesiatych rokov začali hýbať českým divadelným prostredím najmä divadlá označované ako malé javiskové formy. Tie sa vedome programovo tvorbou „odlišovali“ od veľkých profesionálnych divadiel. Odozvy týchto divadelných prúdov sa prejavili aj na Slovensku, najmä v tvorbe Milana Lasicu a Júliusa Satinského či Radošinského naivného divadla.

Výstava bude sprístupnená do 21. novembra 2019 vo foyer historickej budovy Štátneho divadla Košice. Autor výstavy Martin Timko, grafické riešenie Mária Čorejová.

 

Jozef Gregor Tajovský

Výstava je venovaná významnému slovenskému prozaikovi, básnikovi, dramatikovi Jozefovi Gregorovi Tajovskému. Výstava približuje jeho život a významné inscenácie jeho hier na slovenských javiskách.

Výstava bude sprístupnená do 31. decembra 2019 v Divadle Jozefa Gregora Tajovského vo Zvolene. Autorka výstavy Frederika Čujová, grafický dizajn Viera Burešová.

 

Hoffmann/Jamnický

Ferdinand Hoffmann

Výstava je venovaná významnému dramaturgovi a režisérovi Ferdinandovi Hoffmannovi, ktorý vnášal do činohry moderné postupy a zaslúžil sa o európsky a svetový rozhľad repertoáru uvádzaním reprezentačných diel významných epoch dramatickej tvorby a divadelného vývinu, pričom podporoval aj domácu dramatickú tvorbu.

Ján Jamnický

Výstava je venovaná významnému hercovi, režisérovi a pedagógovi Jánovi Jamnickému, ktorý sa prikláňal k moderným prúdom a divadelnej avantgarde a zohral tak kľúčovú úlohu v modernom vývine slovenskej činohry.

Dvoj-výstava je sprístupnená na Divadelnej fakulte Vysokej školy múzických umení na Zochovej 1 v Bratislave. Kurátori výstavy Ján Sládeček, Martin Timko, grafické riešenie Viera Burešová.

 

Bienále divadelnej fotografie 2018

Kolekcia originálnych fotografií divadelných predstavení fotografov, ktorí získali cenu v súťaži o najlepšiu divadelnú fotografiu sezóny. Bienále verejnosti predstavuje divadelnú fotografiu ako svojbytný umelecký druh, prezentáciou fotografických diel a ich autorov zároveň vytvára prostredie na odbornú diskusiu. Výstava vytvára prehľadné vizuálne svedectvo o divadelnej produkcii na Slovensku.

Súťažného 4. ročníka Bienále divadelnej fotografie sa zúčastnilo 10 fotografov so 138 fotografiami, z toho 2 boli študenti magisterského štúdia Katedry fotografie a nových médií VŠVU v Bratislave. Odborná štvorčlenná porota vybrala zo zúčastnených fotografov 3 víťazov a udelila 2 ceny a 1 čestné uznanie. Zo zúčastnených fotografov vybrala 9 fotografov so 74 fotografiami, ktoré boli vystavené na 35 plochách.

Výstava bola sprístupnená v rámci podujatí Divadelného festivalu Dotyky a spojenia v Slovenskom komornom divadle v Martine. Kurátorka výstavy Viera Burešová.

 

Romantik, komik i tragéd Jozef Adamovič

Divadelný ústav pripravil výstavu pri príležitosti hercových nedožitých 80. narodenín.

Výstava pripomína jedinečného herca, ktorý svoje postavy vytváral neopakovateľnou malebnosťou gesta a vycibrenou a kultivovanou javiskovou rečou. Osobitú variabilitu a výrazovú plastickosť jeho herectva dokazuje rôznorodý rozsah úloh v divadle – od romantických hrdinov, cez komediálne postavy, až k tragickým velikánom v Shakespearových tragédiách. Divadelný ústav v spolupráci so Štátnym divadlom Košice na podnet Súkromného konzervatória Jozefa Adamoviča v Košiciach pripravil unikátnu výstavu spojenú so slávnostným galakoncertom, kde si pripomenie hercovo významné životné jubileum.

Výstava je sprístupnená v priestoroch Štátneho konzervatória Jozefa Adamoviča v Košiciach. Autorom výstavy je Martin Timko, grafické riešenie Ondrej Gavalda.

 

Výstava Stanislav Remar v SND

Výstava sa zameriava na Remarovo pôsobenie v Balete SND v rokoch 1946 až 1955, počas ktorých zohral významnú úlohu vo vývoji slovenského baletného umenia. Jeho tanečná kariéra sa začala odvíjať na českých a nemeckých scénach, kde pôsobil desať rokov. V Balete SND bol v trvalom angažmáne deväť rokov, najskôr ako sólista, od roku 1948 ako choreograf a šéf umeleckého súboru. Neskôr na dvadsať rokov zviazal svoj umelecký život s košickým divadlom. Jeho tanečné umenie čerpalo z fyzických dispozícií a skvelej techniky, choreografickú tvorbu charakterizovala nezvyčajná fantázia a hĺbavosť. K svojim inscenáciám si pravidelne navrhoval aj originálne kostýmy.

Výstava je sprístupnená na Súkromnom konzervatóriu Dezidera Kardoša v Topoľčanoch. Autorka výstavy Eva Gajdošová, grafické riešenie Viera Burešová.

 

Súčasný slovenský divadelný plagát

Kolekcia originálnych divadelných plagátov, ktoré vznikli v rokoch 1990 až 2014. Kolekcia zachytáva zmenu a vývin vo výtvarnom ponímaní divadelného plagátu. Predstavuje rôznych tvorcov a divadlá.

Výstava je sprístupnená v suteréne Divadelného ústavu na Jakubovom námestí 12, v Bratislave. Výstavu kurátorsky pripravili Oleg Dlouhý a Viera Burešová.

 

Majster slovenskej drámy (Stodolova dramatika na slovenských javiskách)

Výstava Majster slovenskej drámy (Stodolova dramatika na slovenských javiskách), ktorú pripravil Divadelný ústav v spolupráci so Slovenským národným divadlom, sa obsahovo koncentruje na významné Stodolove dramatické diela a ich inscenovanie v našich profesionálnych divadlách. Dramatik Ivan Stodola vyštudoval medicínu a ako lekár pôsobil v Liptovskom Sv. Mikuláši a v Bratislave. Profesionálne divadlo ho zasiahlo a inšpirovalo najmä na štúdiách v Budapešti, v Berlíne a počas vojenskej služby vo Viedni. Dramatika z neho stvoril režisér Janko Borodáč, ktorý uvádzal jeho hry v Slovenskom národnom divadle. Ivan Stodola ostáva v dejinách slovenskej drámy autorom spoločenskej komédie. Pre jeho tvorbu bola charakteristická vecnosť a prostota v konaní postáv, ktorá sa prenášala aj do ich vzťahov a postojov. Vnútornú inšpiráciu čerpal predovšetkým z kresťanských duchovných zdrojov. Jeho dramatika sa prejavovala vierou v ľudskú spravodlivosť a tiež v konečné víťazstvo pravdy. Niektoré jeho diela, najmä Čaj u pána SenátoraJožko Púčik a jeho kariéra, majú v slovenskom divadle bohatú inscenačnú tradíciu.

Výstava je sprístupnená na Akadémii umení v Banskej Bystrici. Autor výstavy Martin Timko, grafické riešenie Viera Burešová.

 

Francúzska noblesa a ruská veľkoleposť/Marius Petipa na slovenských baletných scénach
(k 200. výročiu narodenia Mariusa Ivanoviča Petipu).

Výstava Francúzska noblesa a ruská veľkoleposť/Marius Petipa na slovenských baletných scénach v skratke zachytáva históriu petrohradskej a moskovskej baletnej tvorby Mariusa Petipu. Jej nosnú časť tvorí historický prehľad inscenácií baletov, ktoré boli uvádzané v minulosti a s ktorými sa stretávame na baletných scénach slovenských divadiel aj v súčasnosti. Výstava reflektuje najmä baletné tituly Mariusa Petipu, ktoré boli uvádzané na scénach v Bratislave, Košiciach a v Banskej Bystrici. Na dobových materiáloch a fotografiách sú zachytené významné baletné osobnosti, choreografi a baletní umelci spolu so scénickými a kostýmovými návrhmi výtvarných umelcov, ktorí inscenáciám dodávali osobitý vizuálny tvar.

Výstava je sprístupnená v priestoroch Tanečnej katedry Vysokej školy múzických umení na Zochovej ulici v Bratislave. Autorky výstavy Eva Gajdošová a Monika Čertezni, grafické riešenie Viera Burešová.

 

Ján Ladvenica 1898 – 1947

Výstava venovaná scénografovi, maliarovi, ilustrátorovi a kostýmovému výtvarníkovi Jánovi Ladvenicovi, univerzálnemu profesionálovi vo výtvarnom svete. Na jeho umeleckú tvorbu vplývali známi európski umelci, ale aj jeho slovenskí súčasníci Ľudovít Fulla, Martin Benka a Janko Alexy. Tvoril najmä pre Slovenské národné divadlo, kde strávil takmer 16 rokov a spolupracoval s Andrejom Bagarom, Jánom Borodáčom a Viktorom Šulcom.

Zbierka celoživotného diela Jána Ladvenicu, nachádzajúca sa v scénografickom fonde Múzea Divadelného ústavu, patrí k jedným z najhodnotnejších nielen z pohľadu teatrologického, ale i vysoko umeleckého.

Výstava je sprístupnená v priestoroch Štúdia 12 v Bratislave. Autor výstavy Miroslav Daubrava, grafické riešenie Mária Čorejová.

A
A
A