Current exhibitions

This site is available only in the Slovak language.

 

Televízne pondelky Karola L. Zachara

Divadelný ústav a Rozhlas a televízia Slovenska si pripomenú 60. výročie začiatku tradície významného fenoménu minulého storočia, tzv. bratislavských televíznych pondelkov.

Umelcom, ktorý pravidelne spolupracoval s Československou televíziou, bol herec, režisér a scénický výtvarník Karol L. Zachar. Ten svojím špecifickým pohľadom na život i múzy nemalou mierou formoval aj dejiny slovenskej televíznej tvorby. Z jeho inscenácií vždy znel hrejivý úsmev a pochopenie pre ľudské slabosti, či už v žánri komédie alebo tragédie. Svoj príznačný optimizmus i poetizmus tak logicky prenášal z divadelného javiska aj pred televíznu kameru. Či už mohol vytvoriť televízne verzie svojich predošlých divadelných diel alebo naopak dostal príležitosť rozšíriť svoj repertoár o nové tituly. Tieto inscenácie dodnes patria v televíznom programe medzi tie divácky najobľúbenejšie a najreprízovanejšie vôbec.

V prebiehajúcom kalendárnom roku si tiež pripomíname 100. výročie narodenia Karola L. Zachara. Výstava preto nesie názov Televízne pondelky Karola L. Zachara. Jej cieľom nie je zmapovať bohatú históriu tzv. bratislavských televíznych pondelkov v celej jej kontinuálnej šírke či mnohorakosti, ale cez všestrannú tvorbu tohto významného umelca pripomenúť niekdajšiu plodnú dramatickú činnosť pôvodnej bratislavskej televíznej tvorby.

Vernisáž výstavy Televízne pondelky Karola L. Zachara sa uskutoční v stredu 24. októbra o 17.00 hod. v priestoroch Výstavnej siene novej budovy Slovenského národného divadla. Autor výstavy je Karol Mišovic, grafické riešenie pripravila Nora Nosterská.

 

Eva Kristinová... jednoducho kráľovná

Výstava venovaná významnej umelkyni predstavuje cez archívne fotografie cestu Kristinovej umeleckej kariéry od jej absolútnych začiatkov, cez výrazné piliere jej hereckej dráhy, teda jedinečné výkony, ktoré sa zlatými písmenami zapísali do dejín slovenského herectva, až po kreácie stvárnené mimo divadelného javiska – pred televíznou či filmovou kamerou, ale i tie z pódií počas jej početných recitačných večerov. V histórii slovenského herectva sme mali a stále máme dostatok kvalitných herečiek, ale len málo tragédok – interpretiek disponujúcimi titanizmom vnútorného i vonkajškového prejavu, majestátnosťou vzhľadu a s nimi spojenú špecifickú kultúru práce s drsným altovým zafarbením hlasu. Jednou z tých mála tragédok bola Eva Kristinová, ktorá 5. augusta oslávila vzácnych 90 rokov. Evu Kristinovú zaraďujeme k veľkým hereckým zjavom minulého storočia, ktoré si svojím umením na javisku, pred kamerou alebo za mikrofónom vydobyli v našej dramatickej kultúre pevné postavenie. Jej hereckým odborom boli najmä postavy hrdých a nebojácnych žien, či už z prostredia slovenskej dediny alebo honosného aristokratického paláca.

Výstava je sprístupnená od 18. 9. 2018 v priestoroch historickej budovy Slovenského národného divadla vždy pred predstavením. Autorom výstavy je Karol Mišovic, grafické riešenie pripravila Viera Burešová.

 

Divadlo s ľudskou tvárou – výstava venovaná 50. výročiu Pražskej jari

Výstava sprítomňuje významné tvorivé pohyby a výnimočné inscenácie v slovenskom profesionálnom divadle šesťdesiatych a začiatku sedemdesiatych rokov 20. storočia. Dokumentačne prezentuje tvorbu divadiel, ktoré využili politické uvoľnenie šesťdesiatych rokov na tvorbu kultových inscenácií, diel, ktoré priamo či nepriamo reagovali na okupáciu spojeneckých vojsk v auguste 1968. Otvára tiež tému, ako tieto udalosti a okolnosti ovplyvnili osudy viacerých slovenských divadelníkov.

Divadelný život sa počas šesťdesiatych rokov pod vplyvom politického uvoľňovania vyznačoval výrazným tvorivým rozmachom predovšetkým mladých tvorcov, odkrývaním citlivých tém, hľadaním nových foriem a žánrov divadla a väčším otváraním sa západnému divadlu. Na konci päťdesiatych rokov začali hýbať českým divadelným prostredím najmä divadlá označované ako malé javiskové formy. Tie sa vedome programovo svojou tvorbou „odlišovali“ od veľkých profesionálnych divadiel. Odozvy týchto divadelných prúdov sa prejavili aj na Slovensku, najmä v tvorbe Milana Lasicu a Júliusa Satinského či Radošinského naivného divadla.

Výstava je sprístupnená v priestoroch Štúdia 12 od 10. 10. 2018 do 7. 11. 2018. Autorom výstavy je Martin Timko, grafické riešenie pripravila Mária Čorejová.

 

Eva Jaczová

Divadelný ústav v spolupráci so Slovenským národným divadlom pripravil výstavu
k 20. výročiu úmrtia významnej osobnosti slovenského tanečného umenia, Evy Jaczovej
(* 30. január 1920, Piešťany – † 18. jún 1998, Bratislava). Výstava predstavuje Evu Jaczovú nielen ako našu významnú tanečnú pedagogičku, ale aj ako predstaviteľku výraznej interpretačnej generácie baletných sólistov, mienkotvornú tanečnú kritičku a publicistku, prvú slovenskú baletnú dramaturgičku, ale najmä ako človeka nesmierne vzdelaného, rozhľadeného a láskavého, s iskrivým zmyslom pre humor. Vo výraznej miere sa zaslúžila o vybudovanie štátneho tanečného školstva, čím významne prispela k povzneseniu interpretačnej úrovne slovenského baletu. Ako prvá baletná dramaturgička SND sa okrem uvádzania diel svetovej baletnej literatúry usilovala aj o vznik pôvodnej baletnej tvorby. Významná je aj jej publikačná činnosť, do histórie vošla ako prvá slovenská autorka odborných publikácií o baletnom umení.

Výstava bude sprístupnená od 15. 10. 2018 v priestoroch Tanečného konzervatória Evy Jaczovej. Autorkou výstavy je Monika Čertezni, grafické riešenie pripravila Viera Burešová.

 

Francúzska noblesa a ruská veľkoleposť/Marius Petipa na slovenských baletných scénach

Výstava Francúzska noblesa a ruská veľkoleposť/Marius Petipa na slovenských baletných scénach v skratke zachytáva históriu petrohradskej a moskovskej baletnej tvorby Mariusa Petipu. Jej nosnú časť tvorí historický prehľad inscenácií baletov, ktoré boli uvádzané v minulosti a s ktorými sa stretávame na baletných scénach slovenských divadiel aj v súčasnosti. Výstava reflektuje najmä baletné tituly Mariusa Petipu, ktoré boli uvádzané na scénach v Bratislave, Košiciach a v Banskej Bystrici. Na dobových materiáloch a fotografiách sú zachytené významné baletné osobnosti, choreografi a baletní umelci spolu so scénickými a kostýmovými návrhmi výtvarných umelcov, ktorí inscenáciám dodávali osobitý vizuálny tvar.

Výstava je sprístupnená od 14. 9. 2018 v priestoroch Štátnej opery v Banskej Bystrici, vždy pred predstavením. Autorkami výstavy sú Monika Čertezni a Eva Gajdošová, grafické riešenie pripravila Viera Burešová.

 

Ján Jamnický a Ferdinand Hoffmann

Dokumentačno-historická výstava venovaná zakladateľom slovenského profesionálneho divadelníctva na Slovensku.

Výstava bude sprístupnená od 14. 9. 2018 v priestoroch budovy Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Autormi výstavy sú Ján Sládeček a Martin Timko, grafické riešenie pripravila Viera Burešová.

 

Fenomén Bednárik

Výstava venovaná nedožitému 70. výročiu narodenia divadelného a filmového herca, režiséra mnohých divadelných žánrov. Rozsahom i dosahom jeho divadelných aktivít ho radíme k najvýraznejším predstaviteľom moderného divadelníctva. S fenoménom divadla sa stretol v rodnom Zelenči, pokračoval štúdiom herectva na Divadelnej fakulte VŠMU, po ukončení ktorého sa stal členom Krajového divadla Nitra. Vplyvom významného českého režiséra Miloša Hynšta mladého herca tiahlo k divadelnej réžii. Popri práci v nitrianskom divadle začal pracovať v polovici 70. rokov s ochotníckym súborom v rodnom Zelenči, ktorý sa presadil nielen v domácom ochotníctve, ale aj v zahraničí. Ďalšou kapitolou boli jeho inscenácie muzikálov, opier a baletu nielen v slovenských divadlách, ale aj na českých javiskách. Úspešne reprezentoval slovenské divadelníctvo aj na prestížnom divadelnom festivale v škótskom Edinburghu. Jozef Bednárik povýšil všetky zložky divadelného, výtvarného a hudobného umenia na výsostnú javiskovú metaforu.

Výstava bude sprístupnená od 14. 10. 2018 v priestoroch Novohradského múzea a galérie v Lučenci. Autormi výstavy sú Michaela Mojžišová a Martin Timko. Grafické riešenie pripravila Nora Nosterská.

A
A
A