Navždy nás opustil literárny, filmový a divadelný vedec Július Pašteka

Július Pašteka

*16. 7. 1924  † 16. 11. 2019

literárny historik, teoretik dramatických umení, vedecký pracovník, vysokoškolský profesor, vedecký redaktor.

Študoval filozofiu a francúzštinu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave (1943 – 1949) a na Literárnej fakulte v Laussane vo Švajčiarsku (1946). Navštevoval tam prednášky známeho molièrológa René Braya, psychológiu a sociológiu študoval u svetoznámeho Jeana Piageta. V roku 1950, keď získal doktorát z filozofie nastúpil ako romanista do Literárnovedného ústavu Slovenskej akadémie vied a umení, kde napísal monografiu o prozaikovi Balzacovi. V r. 1951, keď sa začal ideologický pohon proti tzv. kozmopolitizmu a z akadémie prepustili.

Stal sa vedúcim redaktorom v Slovenskom vydavateľstve krásnej literatúry. Založil edíciu Knižnica estetického vzdelávania, kde vychádzali štúdie zo všetkých umení od najvýznamnejších svetových autorov.

Do SAV sa mohol vrátiť až v roku 1963, najprv do Kabinetu orientalistiky a neskôr pracoval v Ústave slovenskej literatúry, kde v rokoch 1965 – 1969 redigoval odborný časopis Slovenské divadlo. V období 1960 – 1998 v tomto vedeckom časopise publikoval asi 250 teatrologických a filmových štúdii. V roku 1972 začal prednášať ako externý pedagóg na DF VŠMU medziumeleckú komparatistiku, teóriu divadla, filmu a kultúry. V roku 1976 mu vyšla objemná kniha štúdií o divadle, dramatike a filme Estetické paralely umenia. Knihu vyradili z predaja  kvôli jej ideovej závadnosti.

Od roku 1973 až do odchodu do dôchodku v roku 1995 bol vedeckým pracovníkom Slovenskej akadémie vied, naposledy Kabinetu divadla a filmu. Veľkou témou Paštekovej vedeckej reflexie bola slovenská realistická dramatika. V roku 1983 dokončil rozsiahly rukopis publikácie Slovenská dramatika v epoche realizmu, ktorá mohla vyjsť až v roku 1990.

Po novembri 1989 došlo k pedagogickej i vedeckej rehabilitácii J. Pašteku. Za svoje významné publikácie Slovenská dramatika v epoche realizmuEstetické paralely umenia, získava veľký doktorát (1991) a následne v nasledujúcom roku profesúru.

Od polovice osemdesiatych rokov sa popri vedeckej činnosti venoval aj editorskej práci. Zaslúžil sa o vydávanie šesťzväzkových spisov nášho významného romanistu Jozefa Felixa (1985 – 1995) a okrem nich pripravil do roku 2003 editorsky ďalších 38 titulov. Osem monografických diel kultúrneho filozofa Ladislava Hanusa, osemzväzkové Súborné dielo Janka Silana (1995 – 1996), Pohľady na slovenskú dramatiku, divadlo a kritiku I., II. (1998), Eseje o svetových dramatikoch (1998), Lexikón kňazských osobností Slovenska (2000), Súborné dramatické dielo Júliusa Barča-Ivana (2001), tri zväzky Súborného dramatického diela  Ivana Stodolu tiež diela Jozefa Ch. Korca (1994), Augustinove Vyznania (1997), Jozefa Kútnika Šmálova (1999 – 2003), Františka Skyčáka (2000), Rudolfa Dilonga (2002), Mikuláša Šprinca (2003),  Paľo Oliva – súborné dielo I. II., Ladislav Hanus: Pamäti svedka storočia (2007). Medzi jeho posledné autorské práce patria knihy: Literatúra ako svetlo (2004), Svet literatúry, literatúra sveta I., II. (2005), monografia o významnom slovenskom romanistovi Jozef Felix ako literárna osobnosť (2008) a kniha jeho štúdií a spomienok Spomínam očami (2010).

Česť jeho pamiatke!

Posledná rozlúčka so zosnulým sa uskutoční vo štvrtok 21. novembra 2019 o 14.00 hod. v obradnej sieni krematória v Bratislave.

Julius Pasteka

 

A
A
A
.