Ferdinand Hoffmann

14. február 1908 – 22. január 1966

Už ako režisér vyspelého ochotníckeho Slovenského spevokolu v Martine viedol v 30. rokoch nevypovedanú divadelnú polemiku s Borodáčovým realizmom a tradicionalizmom v samostatnej slovenskej činohre v SND.

V roku 1938 nastúpil ako dramaturg a režisér SND. Zaslúžil sa o európsky, ba svetový rozhľad repertoáru uvádzaním reprezentačných diel významných epoch dramatickej tvorby a divadelného vývinu (antika, osvietenstvo, klasicizmus, romantizmus, moderná anglická a americká dramatika), pričom podporoval aj domácu dramatickú tvorbu. Ako režisér vnášal do činohry SND moderné postupy v inscenáciách dramatikov 20. storočia (E. O´Neill: Dni bez konca, 1939), ale aj európskej romantickej dramatiky (V. Hugo: Hernani, 1940, G. Büchner: Dantonova smrť, 1940).

Po nútenom odchode z SND v roku 1941, s pozadím politických i osobných konfliktov, prijal miesto vo vtedajšom politicky exponovanom Úrade propagandy. Po roku 1945 zakotvil s vlnou politickej emigrácie v Argentíne, kde aj zomrel.

Martin Timko

 

Kurátori Ján Sládeček, Martin Timko 
Grafické riešenie Viera Burešová 
Divadelný ústav Bratislava © 2008

 

A
A
A