Marta Gogálová

V roku 1973 absolvovala divadelnú réžiu na VŠMU v Bratislave. Dovtedy bola okresnou metodičkou pre slovesnú tvorbu, režírovala ochotnícke súbory a zároveň bola externou členkou činohry Divadla Jozefa Gregora Tajovského vo Zvolene, kde pôsobil aj jej manžel - herec a režisér Ján Gogál. Najtvorivejšie obdobie svojho života zasvätila réžii na Novej scéne, kam nastúpila v roku 1972 a v Poetickom súbore NS naštudovala veľa úspešných titulov. Základom jej východísk bolo verné pretlmočenie autora. Inklinovala ku komorným príbehom so zmyslom pre plastické modelovanie charakterov a celkovú súhru súboru.  V réžijnej práci vychádzala predovšetkým z dispozícii herca, otvárala mu priestor pre tvorivý prístup a uplatnenie vlastného pohľadu na budovanie postavy. Jej réžijná poetika smerovala k syntetickému divadlu. Snahou o štylizovaný pohyb v spojení s hudbou a spevom viedla súbor k modernému hereckému prejavu (Mirandolína 1973, Divadlo zázrakov – 1974, Eugen Onegin – 1974, Pomocník – 1979, Prefíkaná vdova – 1982, Malé tragédie – 1983). Po ukončení aktívnej činnosti v divadle, spolupracovala s konzervatóriom a DSS Rosa, kde viedla divadlo mentálne a fyzicky postihnutých detí.

     Nakrútila aj mnoho televíznych inscenácií. Jej meno zarezonovalo v televíznom filme pre mládež Normálny cvok, nakrútenom podľa rovnomennej novely spisovateľa Petra Holku. Film o prvej láske, ktorú skomplikovali drogy, bez zbytočného prikrášľovania rozpovedal jeden z mnohých príbehov dneška. Pred svojou premiérou v STV bol označený za morálne nevhodný, a musel byť odvysielaný v neskorších hodinách.

Viac informácií nájdete na www.etheatre.sk

 

 

A
A
A