Ľubomír Vajdička

režisér, prekladateľ, pedagóg (75 rokov)

 

V roku 1968 absolvoval divadelnú vedu na Divadelnej fakulte VŠMU. Patrí medzi významné osobnosti slovenskej divadelnej réžie. Interne pôsobil v Divadle Slovenského národného povstania v Martine (1968 – 1983). Od roku 1983 sa stal režisérom Činohry Slovenského národného divadla. Interne spolupracoval aj s Činohrou Národného divadla v Prahe (1982-1984). Pre jeho réžie je charakteristická precízna dramaturgická práca s textom. So scénografom Jozefom Cillerom vytvorili koncept akčnej scénografie.

Vajdičkove  v inscenáciách slovenskej klasiky – Inkognito (1971), Najdúch (1973), Kocúrkovo (1978), Kubo (1981), Mastný hrniec (1996), Statky-zmätky (2007)  našiel prienik medzi zámerne archaizujúcim prístupom a použitím novátorských prvkov, ktoré ho doviedli k súčasnej interpretácii. Jeho príklon k psychologizmu sa prejavil v inscenáciách ruskej drámy Hráči (1969), Idiot (1975), Ivanov (1976), Višňový sad (1979), Les (1982), Tri sestry (1984), Výnosné miesto (1984), Letní hostia (1987). Režisér inscenoval aj diela svetovej drámy – Friedrich Schiller: Úklady a láska (1977), Henrik Ibsen: Pani z mora (1983), August Strindberg: Slečna Júlia (1986), William Shakespeare: Sen noci svätojánskej (1994), Eugène Ionesco: Stoličky (1999), Sofokles: Vládca Oidipus (2001), Martin McDonagh: Ujo Vankúšik (2004).

Režisérov rukopis neskôr smeruje k zvútnorneniu a umiernenému využívaniu výrazových prostriedkov. V spolupráci s dramaturgom Petrom Pavlacom vytvoril niekoľko pozoruhodných inscenácií podľa slovenských próz:  Timrava: Veľké šťastie (2003), Martin Kukučín: Dom v stráni (2006), Ján Rozner: Sedem dní do pohrebu (2012), Ivan Horváth: Bratia Jurgovci (2013).

Ľubomír Vajdička pravidelne režíruje aj v Českej republike a režijne pripravil aj viacero filmových a televíznych inscenácií. Od roku 1986 pôsobí na VŠMU ako pedagóg na Katedre réžie a dramaturgie.

Viac informácií nájdete na www.etheatre.sk

 

A
A
A