József Ropog

S divadlom sa zoznámil počas pôsobenia v ochotníckom súbore rodného Jablonového. V operete Prechádzka vo veži  podal výrazný výkon a okamžite zaujal divákov i prizvaných profesionálov. Vysokému mladíkovi, s výrazným hlasovým prejavom, nadaním pre spev i tanec odporučil konkurz v Maďarskom oblastnom divadle a on sa zanedlho stal jeho trvalým členom

Emocionálna sugestivita, v spojení s jeho „mladíckymi“ typovými dispozíciami, ho predurčili na stvárňovanie postáv mladých mužov: Rollera (F. Schiller: Zbojníci), Cyrila (J. Solovič: Strašne ošemetná situácia) či Paľa Kováča (J. Hollý: Geľo Sebechlebský). Už v role cynického Tybalta (W. Shakespeare: Rómeo a Júlia), sa však dozrievajúci umelec začal posúvať  do oblasti problematickejších charakterov. Plochejšie figúry nahradili viacvrstevné postavy, akými boli Vronskij (L. N. Tolstoj: Anna Kareninová), Adam (I. Madách: Tragédia človeka), Iľja (J. Solovič: Meridián; Strieborný jaguár). V neustálej túžbe po poznaní a umeleckom raste sa čím ďalej tým viac zameriaval najmä na psychologicky fundované postavy. Pokračoval preto Repáňom (J. Kováčik: Krčma pod zeleným stromom), Cassiom (W. Shakespeare: Othello) či Jašom (A. P. Čechov: Višňový sad).

Mal prirodzený dar pre stvárnenie komických postáv. Uplatňoval v nich svoj zmysel pre nadhľad, grotesknosť a hyperbolu. Vďaka rolám Moscu (B. Johnson: Volpone), Nadporučíka Lukáša (J. Hašek: Švejk). Herecký vrchol predviedol v postave Dr. Šusteka (I. Bukovčan: Kým kohút nezaspieva), kde zúročil obe získané  kvality – výborne ťažil z kontrastu komiky a tragiky. Vďaka umiernenosti hereckého výrazu navyše dokázal aj vo vypätých situáciách zachovávať prirodzené ľudské polohy.

K ľudsky i umelecky zrelým postavám patrili Angelo (U. Betti: Zločin na ostrove kôz), Rudi (I. Csurka: Oplakávanie domovníka) či Nasty (J. P. Sartre: Diabol a Pánboh).  V tomto období aktívneho hereckého života stvárnil aj zložité charaktery Fiodor Pavlovič Karamazov (F. M. Dostojevskij: Bratia Karamazovovci) a Ivan Romanovič Čebutkin (A. P. Čechov: Tri sestry). Aj napriek odchodu do dôchodku  sa, vďaka neutíchajúcej energii, na scénu dnešného Jókaiho divadla v Komárne, pravidelne pohostinsky vracia.

Okrem divadelných úspechov, načerpal Ropog mnoho skúseností aj pred objektívom kamery. Herecky ho okrem divadla formovali filmy československej, maďarskej či slovenskej kinematografie, ako Krčmársky kráľ, Desatinka citu, Radikálny rez, Skalpel, prosím, a mnohé ďalšie.

Viac informácií nájdete na www.etheatre.sk

A
A
A