Jozef Adamovič

Roku 1960 absolvoval štúdium herectva na VŠMU v Bratislave., v roku 1985 ukončil štúdium réžie na divadelnej škole GITIS (1981-1983) a na filmovej škole GOSINKO v Moskve. Ašpirantskú prácu napísal o Slovenskej hereckej škole, absolventskú réžiu mal v DJZ (Spolok drobnochovateľov, 1985) a záverečnou filmárskou prácou bola réžia televízneho filmu Ilda  na námet poviedky J. Wolkra. Od r. 1960 bol členom činohry SND. Vyšiel z hereckej školy K. L. Zachara a vo výrazových hereckých prostriedkoch nadväzoval najmä na líniu psychologicko-realistického herectva. V svojich postavách sa zameriava na realistické zobrazenie typu, akcentuje základné kontúry charakteru a psychologickú hodnovernosť.

Svoju hereckú dráhu začal postavami mladých mužov, v nich akcentoval najmä priamočiarosť a sympatickosť konania i zjavu:Meteorológ (I. Bukovčan: Hľadanie v oblakoch, 1960), Fortinbras (W. Shakespeare: Hamlet, 1964), Ján Jelenský (J. Palárik: Inkognito, 1964).

V svojich ďalších hereckých úlohách rozvíjal predovšetkým romantické prvky hereckého výrazu, decentný pátos, malebnosť gesta a kultivovanú javiskovú reč: Lysander (W. Shakespeare: Sen noci svätojánskej, 1965), Aldemaro (C. Goldoni: Učiteľ tanca, 9666)Dušan Havran (I. Stodola: Marína Havranová, 1968), Diego (I. Bukovčan: Prvý deň karnevalu, 1972), Don Rodrigo (P. Corneille: Cid, 1972), Paško (A. Vampilov: Jarabica, 1974).

Drsnejšie tóny vniesol do svojho hereckého výrazu postavami Nicka ( E. Albee: Kto sa bojí Wirginie Woolfovej?, 1965), Artúra (S. Mrožek: Tango, 1967), Tuláka (I. Bukovčan: Kým kohút nezaspieva, 1969) a Elifa (B. Brecht: Matka Guráž a jej deti, 1971).

Vo viacerých hereckých kreáciách sa mu podarilo zapôsobiť nepatetickou civilnosťou, ale aj prvkami tragizmu: Edgar (W. Shakespeare: Kráľ Lear, 1975), Aigea (Euripides: Medeia, 1985), Kráľ Edward IV. (W. Shakespeare: Richard III., 1987).

Svoj komediálny talent uplatnil v postavách: Derama ( C. Gozzi: Kráľ jeleňom, 1978), Martina (J. G. Tajovský: Nový život, 1978), Pavol (J. Radičkov: Pokus o lietanie, 1980).

Svoj herecký naturel uplatnil aj v slovenských a českých filmoch Štvorylka (1955), Valčík pre milión (1960), Vrah zo záhrobia (1966), Hry lásky šálivé (1971), Dny zrady (1973), Temné slunce, Noční jazdci (1981), Súdim ťa láskou (1981) a v televíznych filmoch Kubo (1968), Vivat Beňovský! (1971), Na baňu klopajú (1980), Tiene v raji (1987).

Stál pri vzniku Akadémie umení v Banskej Bystrici ako pedagóg a akademický funkcionár. V roku 2007 sa stal umeleckým šéfom košického rómskeho divadla Romathan a vyučoval na Konzervatóriu v Košiciach.

Viac informácií nájdete na www.etheatre.sk

 

A
A
A