Ján Solovič

rozhlasový, divadelný a  televízny dramatik, pedagóg.

V roku 1958 absolvoval štúdium divadelnej vedy na VŠMU v Bratislave. Habilitoval sa na docenta v roku 1978. Pracoval ako dramaturg Československého rozhlasu v Bratislave (1957 – 1970). Niekoľko rokov pôsobil ako vedúci tajomník a neskôr ako predseda Zväzu slovenských spisovateľov.

Ako dramatik prenikol na scény všetkých vtedajších slovenských divadiel, jeho hry sa hrávali aj v českých divadlách a v zahraničí. Už počas vysokoškolských štúdii napísal pre Dedinské divadlo dobovú družstevnícku agitku Posledná hrmavica (1955). Zvolenské divadlo uviedlo jeho hru o problémoch mladých ľudí Nepokojná mladosť (1957). Po absolvovaní školy sa mladý dramaturg predstavil v rozhlase veľmi úspešnou hrou Polnoc bude o päť minút a divadelnou hrou, ktorá sa odohráva v protialkoholickej liečebni Súhvezdie draka (1958). Vo veselohre U nás taká obyčaj (1960), v ktorej sa tematicky vrátil na dedinu k problematike družstevníctva. V tragikomédii z komunálneho prostredia Žobrácke dobrodružstvo (1970) poukázal na stratu ľudskej dôstojnosti a mravnej súdnosti pri úmysle získať peniaze aj cez mŕtvoly. Vo veselohre Veža nádeje (1972) odkrýva príbeh obyčajných ľudí, ktorí ľudské šťastie hľadajú v malicherných, krátkodobých úspechoch, no unikajú im skutočné hodnoty.

Výrazným medzníkom v jeho tvorbe je dramatický triptych Meridián (1974), Strieborný jaguár (1975) a Zlatý dážď (1976 je generačnou ságou železničiarskej rodiny. Dramaticky koncentrovane pôsobí  dráma Meridián, kde v druhom pláne zaznieva téma Slovenského národného povstania. Príbeh železničného strojvodcu Tomáša Benedika odhaľuje človeka, ktorý napriek všetkému verí v ideály a prieči sa mu protekcionizmus a parazitovanie na zásluhách z minulosti. Dramatik britko v mikrosvete rodiny Tomáša Benedika poukazuje na mnohé vrstvy ľudskej morálky vo vtedajšej spoločnosti.

Veselohra Pozor na anjelov (1978) je kritikou byrokratizmu, keď pred očami zodpovedných vďaka ich ľahostajnosti zanikajú významné umelecké pamiatky. V dráme Právo na omyl (1981) nastolil problém ekologickej katastrofy, rovnako sa tejto téme venuje aj vo veselohre Kráľovná noci v kamennom mori (1983). Napísal aj historickú drámu Zvon bez veže (1984) zo života slovenského učenca Mateja Bela a jeho politicky prenasledovaného protipólu Daniela Krmana. Veselohra Peter a Pavel (1985) vychádza zo záznamu o údajnej návšteve cisára Petra I. v Bratislave a zobrazuje epizódu zo života schopného a statočného slovenského tovariša. V hre Príliš odvážny projekt (1987) sa znovu vrátil k živej problematike súčasnosti.

Viaceré Solovičove hry mali u publika značný ohlas, pretože v nich vedel upozorniť na niektoré aktuálne a naliehavé problémy bežného života. Riešenie ich konfliktov však poznamenali ohraničujúce politické a ideologické východiská socialistickej epochy.

V roku 2002 napísal historickú hru Krvavý trón a komédiu Maharadža z Royalu (2006)o podvode a podvodníkoch, ktorý chceli predať hotel Royal v Piešťanoch.

Solovičov autorský profil dopĺňajú rozhlasové hry Ako budeme žiť (1959), Ruky pre Luciu (1962), Prvý dialóg s vamiDruhý dialóg s vami (1966), scenár k filmu Dosť dobrí chlapi (1972), televízny seriál Straty a nálezy (1974) a televízny triptych Dobrí ľudia ešte žijú (1979).

Pre deti napísal rozprávkovú knižku Výlet nad oblaky (1963) a v roku 1964 zostavil zborník krátkych scénických útvarov pre deti Zradná čapica.

Viac informácií nájdete na www.etheatre.sk

A
A
A