Irena Slezáková

Svoj umelecký život spojila s operetným a spevoherným žánrom, v ktorom uplatnila spevácky talent a pekný javiskový zjav. Už ako šestnásťročná nastúpila do operného zboru novovzniknutého Národného divadla (dnes Štátne divadlo) v Košiciach, neskôr pôsobila v divadle v Českých Budějoviciach. Po intenzívnejšom speváckom štúdiu a zdokonalení prijala angažmá spevohernej sólistky do vtedajšieho Slovenského divadla (dnes Divadlo Jonáša Záborského) v Prešove, kde ju čakali mimoriadne náročné, vokálne exponované úlohy v rozmanitom repertoáre. Keď začiatkom 50. rokov omilostili operetný žáner aj v Bratislave a po závažných reformách bratislavskej Novej scény vznikol samostatný súbor operety, Irenu Slezákovú roku 1951 pozvali, aby v ňom na základe predchádzajúcich bohatých skúsenosti zaujala post jednej z protagonistiek. Vytvárala hlavné postavy takmer vo všetkých klasických operetách (Laura v Millöckerovom Žobravom študentovi, Helena v Nedbalovej Poľskej krvi, Oksanu v spevohre Hulaka-Artemovského Záporožec za Dunajom, Haničku v Schubertovom a Bertého Dome U troch dievčatiek), ale aj v operetách , ktoré mali reprezentovať nové „socialistické“ zameranie (Stella v Dunajevského Voľnom vetri, Nataša Malinová v Muľutinovej Piesni tajgy, Betka v Dusíkovej Zlatej rybke).

V roku 1955 sa rozhodla zanechať umeleckú činnosť a z divadelného života natrvalo odišla. Na životných i umeleckých cestách sprevádzala svojho manžela dirigenta dr. Bohuša Slezáka, s ktorým bol dlhoročne spojený rozvoj slovenského operetného žánru, ale aj modernejších žánrov slovenského hudobno-zábavného divadla.

Viac informácií nájdete na www.etheatre.sk

A
A
A