Eva Krížiková

herečka (85 rokov)

Štúdium herectva na Odbornom divadelnom kurze pri Štátnom konzervatóriu absolvovala v roku 1953. Krátko pôsobila v Armádnom divadle v Martine a od roku 1954 bola členkou Činohry Slovenského národného divadla. Tam vytvorila vyše deväťdesiat postáv v najrôznejších žánroch, režijných poetikách a hereckých polohách.

Vďaka svojmu dievčenskému zjavu na začiatku  kariéry stvárňovala predovšetkým postavy senzitívnych mladých žien. Či to už bola Vierka (I. Stodola: Jožko Púčik a jeho kariéra, 1955), Mária Konstantinovna (L. N. Tolstoj: Plody vzdelanosti, 1956),  Helena (A. Fredro: Pán Jowialski, 1956).  No rýchlo v nej režiséri odhalili aj zmysel pre komediálny nadhľad, skratku a hyperbolu. Tým boli obdarené jej kreácie ako napríklad Adela (P. Zvon: Tanec nad plačom, 1957), Borka (J. Palárik: Inkognito, 1959), Susanna (Goldoni: Vejár, 1961) alebo Bimbi (P. Karvaš: Veľká parochňa, 1965). Jej kreácia Xénie v kompozícii Gorkého hier nazvanej V predvečer (1972)  patrí v herečkinej kariére medzi prelomové. Dokázala v nej, že jej herectvo sa sebavedomo vie pohybovať aj v dramatickejších odtieňoch. Z Krížikovej sa tak stala herečka, ktorá dokázala plnohodnotne naplniť postavy všetkých žánrov. V dramatickom repertoári stvárnila Goneril (Shakespeare: Kráľ Lear, 1975), Violetta Matvejevna Nujkinová (A. I. Geľman: My dolupodpísaní, 1979), Akulina (M. Gorkij: Meštiaci, 1982), Zuzana Belová (J. Solovič: Zvon bez veže, 1984) alebo Kurlová (F. Schiller: Mária Stuartová, 1999). Presvedčivo dokázala vytvoriť komediálne postavy, z nich menujme len jej Kláskovú (A. Jirásek: Lampáš, 1973), Abby Brewsterovú (J. Kesselring: Brooklynská noc, 1979), Bojovníčku (M. Kočan: Play-Back, 1983) alebo Sokolovovú (J. Palárik: Inkognito, 2000).

Diváci ju poznajú aj vďaka postavám, ktoré stvárnila v množstve televíznych inscenácií, filmov a seriálov.

Viac informácií nájdete na www.etheatre.sk

A
A
A