Boris Farkaš

divadelný, filmový, dabingový herec, režisér a pedagóg (65 rokov)

Herectvo absolvoval v roku 1979 na VŠMU v Bratislave. Stal sa  členom Divadla Andreja Bagara v Nitre. Stvárňoval najprv mladých dospievajúcich mužov napr. Kuki (Pomocník, 1979) či Treplev (Čajka, 1980). Výraznou líniou v jeho tvorbe bol už vtedy komediálny repertoár. Na jeho začiatku je postava Zanniho (Tri v tom, 1979), ktorou Farkaš veľmi živo nadviazal na tradíciu commedie dell’arte využívajúc tradičné lazzi a situačnú komiku, ktorá postave prislúcha.

Z podobnej štylizácie čerpal i neskôr (napr. v postave Callimaca v inscenácii Mandragora, 1985) už na javisku Novej scény v Bratislave, kam nastúpil v roku 1981. Tu sa začlenil medzi skupinu umelcov niekdajšieho Divadla na Korze, ktorých svojská poetika tzv. groteskného realizmu našla miesto i na tejto scéne. Spolu s Mariánom Zednikovičom a Zuzanou Kronerovou tvoril trojicu výrazných osobností hereckej generácie, ktorá nadviazala na tvorbu starších kolegov a preniesla jej črty z Novej scény až do novovzniknutého Divadla ASTORKA Korzo 90. Farkaš je jeho stálym členom od roku 1990. Odtienky irónie i sebairónie, virtuózny pohybový prejav, gestické, pohybové až akrobatické etudy, hravosť, ale i silne emotívne prežívanie vážnejších nálad súznejúce s režijným výkladom a intelektuálny nadhľad nad postavami sú charakteristikami hereckého prejavu. Počas svojej kariéry stvárnil aj viacero filmových postáv v snímkach ako Výlet do mladosti, Vadí, nevadí, Rozhovor s nepriateľom či postáv v televíznych inscenáciách.. Na slovenskej divadelnej scéne sa objavil aj ako režisér (Stroskotanci, 1991; Sedem dwarfs alebo seven trpaslíkov, 1992; Čudné popoludnie dr. Zvonka Burkeho, 2007). Bol aj pedagógom herectva na Konzervatóriu v Bratislave a na VŠMU.

Viac informácií nájdete na www.etheatre.sk

A
A
A