7. október 1914 – 19. júl 2006
Tanečník, choreograf, kostýmový výtvarník, libretista, pedagóg
Stanislav Remar, vlastným menom Stanislav Svadlena, sa narodil v českom Písku. Absolvoval baletnú školu primabaleríny Národného divadla M. Klimešovej-Máchovej, neskôr študoval v baletnej škole Iva Váňu Psotu. Svoje prvé angažmán v divadle získal v roku 1935 v Prahe – vo Švandovom divadle, kde spolupracoval s režisérmi K. Hašlerom, Oldřichom Novým, baletným majsrom Borisom Milecom a primabalerínou Naďou Haidašovou. Jeho prvou partnerkou bola Eva Prchlíková, ktorá neskôr pôsobila v balete Metropolitnej opery.
Od roku 1938 pôsobil v divadle U Novákov (Divadlo V a W), v spolupráci s baletným majstrom Sašom Machovom, neskorším šéfom baletu Národného divadla v Prahe. V rokoch 1939 – 1941 pôsobil ako sólista v balete Národného divadla (vtedy Zemského divadla) v Brne, kde rozvíjal svoj talent pod vedením legendárneho tanečníka a choreografa Iva Váňu Psotu. Stvárnil hlavné postavy v baletoch: Romeo a Júlia, Rozprávka o Janovi, Z rozprávky do rozprávky, Česká svadba, Slovanské tance, Petruška, Slovácka suita, Šeherezáda, Karneval, Labutie jazero a ďalšie. Počas nemeckej okupácie pôsobila v Brne talianska choreografka Dia Luca, výnimočná osobnosť v rámci európskeho novodobého tanca. Účinkoval v jej dielach: Vzbura hračiek, Zelená flauta, Coppélia, Trojrohý klobúk, Hody v Delfsku, Rozbitý krčaha ďalšie. Počas protektorátu vytvoril Remar so skupinou českých tanečníkov zájazdový súbor Brnenský balet, s ktorým uvádzali diela najmä na ruskú a českú hudbu autorov: Dvořáka, Smetanu, Skriabina, Rachmaninova, Griega atď.
Po skončení druhej svetovej vojny pôsobil jednu sezónu ako sólista a choreograf v Brne. Sezónu 1946 /1947 tancoval v Balete SND, ďalšiu sezónu bol šéfom Baletu štátneho divadla v Košiciach a od roku 1948 do roku 1955 pôsobil ako šéf a choreograf Baletu SND. V rokoch 1955 – 1969 viedol Balet ŠD v Košiciach.
Stanislav Remar sa svojou tvorbou výraznou mierou zaslúžil o rozvoj povojnového slovenského baletu. Z jeho postáv, ktoré stvárnil na javisku SND – Jean de Brienne v Raymonde (1950), Romeo v Romeovi a Júlii (1949), Filip v Plameňoch Paríža (1952), Princ v Labuťom jazere (1953) a ďalšie. Ako choreograf inscenoval v SND na vlastné libretá prvé slovenské balety Tibora Andrašovana: Orfeus a Eurydika (1949), Pieseň mieru (1950), Večný Orfeus(1988), v balete ŠD Košice Grešákov balet Radúz a Mahuliena (1956), Karpatské rapsódie od R. Spišiaka (1958), Morská panna od Zdenka Mrkosa (1947).
Remar vytvoril sedemdesiat baletných inscenácií, z toho polovicu celovečerných – v celej šírke dramaturgického záberu – od klasických až po súčasné diela. Na profesionalizácii a rozvoji slovenského baletu sa podieľal aj ako pedagóg – na tanečnom konzervatóriu a Vysokej škole múzických umení v Bratislave.
Od roku 1956 pôsobil a žil v Košiciach.
Eva Gajdošová
Kurátorka Eva Gajdošová
Grafické riešenie Viera Burešová
Divadelný ústav Bratislava © 2015
